Odmietnutie je skúsenosťou, ktorú nájdeme na celom svete. Neexistuje rozšírenejšie zranenie ako odmietnutie a práve ono sa stáva základom každej ďalšej neurózy. Už samotná skutočnosť pádu do hriechu znamená odmietnutie. Človek je odtrhnutý od vzťahu (s Bohom), ktorý mu dáva potvrdenie. Ak nežijeme vo vzťahu, ktorý nám dáva toto potvrdenie, cítime sa odmietnutí, nemilovaní a strácame schopnosť milovať. Vzrastá v nás pocit menejcennosti, na ktorý reagujeme – spravidla bezbožným spôsobom – vytvárame si tzv. obranné mechanizmy.
Ako môžeme pomôcť tým, ktorých trápi odmietnutie a v dôsledku toho charakterové vady a duševné poruchy? Podľa brata Margiesa vytrvalosťou a láskou sa dá pomôcť každému, kto spolupracuje. Ak však človek nechce, musíme ho s rovnakou láskou, bez výčitiek voči nemu či sebe, prepustiť.
Počas tých pár dní bolo veľa toho, čo sa ma dotýkalo a v čom som nachádzala odpovede na svoje otázky. Asi najviac ma však zasiahla časť, v ktorej brat Margies hovoril o strachu a jeho príčine. Vo svojich poznámkach mám zapísanú vetu: „Skutočnosť, že kresťan/kresťanka má stále pocity strachu, poukazuje na to, že žije v nezávislosti a postoji pýchy, v ktorej nevidí správne duchovnú realitu." Nezávislosť, pýcha a nedostatok viery, že Boh je dostatočne mocný, aby nás ochránil – toto je príčinou strachu, ktorý nás dokáže paralyzovať. Ak Boh nie je dostatočne mocný, aby ma ochránil, musím sa ochrániť sama a toto ma vedie k neustálej sebakontrole a sebaovládaniu. Pocit, že sme na to sami, nás vyčerpáva, čo sa prejaví aj na našom fyzickom tele. Naviac človek, ktorý žije pod neustálou sebakontrolou, nie je schopný milovať...
Boh nechce, aby sme žili zo svojej sily. On chce byť našou silou. Dáva nám svojho Svätého Ducha, ktorým nás zmocňuje k novému životu. On si viac ako my sami želá, aby sme sa mali dobre. Toto poznanie prinieslo do môjho života oslobodenie a uvoľnenie od snahy zmeniť sa tam, kde vnímam, že potrebujem zmenu. Zároveň som pochopila, že bolo chybou očakávať, že sa ľudia v mojom okolí zmenia tým, že im budem dostatočne jasne a často prejavovať svoju nespokojnosť s ich charakterom, či ponúkať „dobré rady". Zmena v nás nastane jedine a len pôsobením Ducha Svätého v nás, o ktorého môžeme v modlitbe žiadať. Jedine skrze Neho a v spoločenstve s Ním, môžeme byť premieňaní, získavať Kristov charakter a prijať oslobodenie. Silným svedectvom z „druhej strany" a potvrdením toho, že takého oslobodenie a radikálna zmena sú možné aj tam, kde to už nikto nečaká, bol pre mňa príbeh Denisa Blaha, ktorý zároveň na konferencii tlmočil brata Margiesa.
„Diabol žije v úplnej porážke. Nemá nad nami žiadnu moc – my máme moc nad ním. Jediná zbraň, ktorú má, je klamstvo. Keď toto klamstvo vo svojom živote prijmeme, získava nad nami moc. Je hlúposť, aby sme prijímali klamstvo, keď máme Božie slovo pravdy. Ak nežijeme v spoločenstve s Duchom Svätým, ktorý nám vyloží tieto pravdy, stávame sa obeťami lží." – povedal brat Margies a ja s ním súhlasím a modlím sa, aby nám Pán dával svojho Ducha moci, lásky a zdravého rozumu. Ducha pravdy, ktorý nás vovedie do pravdy a slobody.
