« Späť

Poklad, ktorý nehrdzavie

Poklad, ktorý nehrdzavie

"Nezhromažďujte si poklady na zemi.." (Mt 6,19) - aké je milé písať tento blog 19. júna v Martine. Nebol to cieľ. Ale dnes ráno sa mi v evanjeliu ponúkol rozmer, ktorý som nikdy predtým nevidela. (o Mt 6,19-21)

Za svoju 11-ročnú katolícku prax som sa nikdy neopovážila vidieť "poklady v nebi" inak, ako dobré skutky, účasť na Sviatostiach, prípadne Krista samého ako ten Najväčší. Vo Svätom Písme mám k tejto stati mnoho poznámok od ‘Máme ich u Pána!pri tam bude aj tvoje srdce (Mt 6,21), až po také z neskoršieho veku: ‘moje srdce je na zemi, lebo tu mám svoj poklad :( (áno, aj s tým krajlíkom).. a myslím, že vhodne dokumentujú nekonečný zápas medzi nebom a zemou v mojej duši..

V kontexte nedávnych (ale aj veľmi dávnych) udalostí som sa dnes opýtala Pána, ku ktorým pokladom zatriediť priateľov, ktorých mi dal On sám. Viem totiž, že sú od Neho. Tí, čo so mnou žili život v pohnutých časoch, vyzbrojení mocou z výsosti; i tí, čo so mnou žijú teraz. Primnoho zázrakov a nadprirodzenej milosti sprevádzalo jedny aj druhé priateľstvá na to, aby som si mohla povedať, že sú len také "ľudské". Koniec koncov, ktorá skutočná láska pochádza iba z človeka?
Akým pokladom teda sú, Pane, ľudia, ktorých si mi Ty sám vložil do rúk, do srdca, v ktorých si ma obdaroval sebou samým?
Ako by si vravel s jemným úsmevom: "Predsa to poznáš podľa vlastností..." - a áno, máš pravdu. Skutočné priateľstvo nezničí moľ hriechu ani pochybností, ani ľudských chýb. Nerozožerie ho. Láska nezhrdzavie, ani keby sa celé roky máčala v slanej vode - to nie ako sponky, čo pravidelne zabúdam na umývadle. Človeka, ktorého si mi Ty raz daroval, a jeho srdce, mi nikdy nikto iný neukradne. Ani čas. A ani veľmi zlý čas.

Priateľstvo, ktoré je Tebou darované, je pokladom, ktorý presahuje z neba až na zem - jeho pôvod je v nebi, tam korení a tam ho raz v plnosti budem zažívať. Tam totiž aj smeruje. Ale v svojej nekonečnej Láske si mi ich dal žiť už tu na zemi. Ochutnávať, čo ma čaká na druhom svete. Trochu viac rozumieť Tebe. A učiť sa chrániť Poklad - aj byť Pokladom.
A tiež, podľa Tvojho Slova, spoľahnúť sa na poklad, ktorý možno očami či telom v tomto čase nevidím, lebo som ho zakopala.. Ani veľké vody lásku neuhasia. Vrátim sa poň - kúpim kvôli tomu pokojne celé pole. Je to predsa poklad, ktorý MÁM zhromažďovať. A ja budem - všetkými dostupnými prostriedkami.

"Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce." - hovoríš mi opäť s tým jemným úsmevom. A tak mi nie je dnes vôbec čudné, že mám srdce rozlezené po celom svete od severného Talianska až po hranice s Ukrajinou. Tak veľmi si ma obdaroval, tak veľmi si ma urobil bohatou.

Na kolenách v bázni pred Tvojou Láskou sľubujem, že budem chrániť a zveľaďovať každý z mojich pokladov, zápasiť za každý, každý si vážiť, a v každom vidieť Teba.