Málo známe miesta

Prázdniny sú za nami. Kto neverí, ešte vždy sa môže pozrieť do kalendára.

Deti sa vytratili do škôl a my s manželkou bilancujeme, či sme voľný čas a aj všetky jeho neopakovateľné zákutia, ktorými nás neraz celkom nečakane počastvoval, prežili na spôsob oslavy Boha v našom živote.

Manželka menej varila, dcéry sa konečne viacej činili. A hoci sme dovolenkovali v skromnom stane na Domaši, treba mi ešte raz spomenúť, že aj tento rok sme mali tú neopakovateľnú možnosť - pripraviť si kapríka na masielku. Tí, ktorí máte rybársky lístok mi rozumiete. A presne kvôli tejto rybárskej atmosfére k nám na dva dni zavítal aj môj syn, Matúš s deťmi - dvojičkami, akože ináč, tiež rybár!

Bolo že to radosti z úlovku. Deťom žiarili očká a kapríkovi šupinky ako hviezdičky. A tak nám rybička, v tejto našej hvezdárni,  pod holým nebom splnila tri želania. Trochu smutné na tom je, že jedno z tých prianí bola večera zadarmo...

Ale to najkrajšie želanie sme si s manželkou splnili, keď sme vysadli na bicykle a vydali sme sa na neobyčajne krásny výlet do Fričky. Vy, ktorí ste Pravoslávni mi dáte za pravdu, že drevený kostolík vo Fričke dokáže nebesky čarovne zapáliť hladové srdce po viere.

Ach, Nataša, vravím si v duchu, koľko už liet nás to opatruje svätá Božia Prozreteľnosť. Dívam sa na tú vežičku s Krížikom a pýtam sa seba - Kto som ja?, ach, veď som tu len o pár rokov dlhšie ako moje deti.. Keby som mohol statočne, ba ešte statočnejšie Tvojho Ducha Bože nosiť a všetok čas, čo ostal na cestách tvrdej lopoty a bez rodiny v jednu myšlienku prostú poslať do neba, ako obetu pripojiť k Ukrižovanému a zahojiť v Jeho ranách.  On najlepšie rozumie, keď otec odchádza od detísk. A ty, Nataška trpezlivá mi tak rozumieš, keď ráno chystávaš mi desiatu chutnú, jak tvoje dlane a z večera už preberajúc zrnká ruženca.

Každá z tých rodín, čo tu dnes prichýlila srdiečko, Ti Pane náš drahý niečo priniesla.

Všetci sme Tvoji a všetci chceme nádej, že naše srdcia ostanú spojené.

Radosť, akože to ináč nazvať, keď sa dolu svahom krútia kolieská a vietor nám hladí šťastné vrásky. Môcť zostarnúť s pocitom lásky v duši a zo strieborných lúčov, Nataša moja drahá, vrkôčiky ti môcť zapletať...