Aj iným mestám musím ohlasovať evanjelium, lebo na to som poslaný

Pán vstupuje prvý do nášho domu (v modlitbe, meditácii, vo sv. prijímaní...). Naozaj prvý? Aj časove, aj významom? Môže nás uzdraviť  z našich horúčok (hnevu, netrpezlivosti, ctižiadosti, pýchy, zmyselnosti), aby sme mohli vstať  a bez horúčky mu slúžiť, aj druhým.

Pán ma poslal hlásať evanjelium chudobným, oznámiť zajatým, že budú prepustení.

Lk 4,38-44 Keď Ježiš vyšiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu. Šimonovu testinú trápila vysoká horúčka a oni ho prosili za ňu. Postavil sa nad ňu, rozkázal horúčke a tá ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ich.

Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich.

Z mnohých vychádzali aj zlí duchovia a kričali: „Ty si Boží Syn.“ On im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš.

Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto.

Ale zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal.

On im však povedal: „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný.“

A kázal po judejských synagógach.

Mk 1,34-35  I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil.

Obr. : google