Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Terug

Z dnešného evanjelia

Nebráňte deťom prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo /17. 8. 2019/

Takým patrí nebeské kráľovstvo - hovorí Pán Ježiš o všetkých, a teda aj o dospelých a starých ľuďoch, ktorí vo svojom srdcu zachovávajú určité znaky detského veku. Aké znaky? Trebárs úprimnosť. Dieťa (v zásade) je také úprimné, ako úprimná je celá príroda, kde každá bytosť je jednoducho sebou. Dieťa nepredstiera, že je niekým iným, než je. Ale človek, ktorý stratil úprimnosť dieťaťa, sa snaží o úspechy, o moc a slávu - ale nie, aby naplno realizoval seba, ale aby sa stal niekým známym, ceneným, vplyvným, robil dojem; prestáva byť sebou, pretože si vybral okázalý život (hoci by sa mal ukazovať len pred sebou samým!) Každý človek má iskru výnimočnosti, ktorú mu vdýchol Boh, vďaka ktorej môže byť originálnym, čiže jednoducho sebou. Žiaľ, akási obava pred vyobcovaním či výsmechom káže mu prispôsobovať sa vládnucim šablónam a vo všetkom nasledovať iných: v oblečení, v spôsobe bytia, v reči, konaní - a čo najhoršie - v názoroch, hoci aj falošných: lebo tak hovorili; tak píšu; tak všetci robia; tak to vidíme v televízii... A takto zaniká v nás úprimnosť byť sebou. Iným spôsobom straty detskej úprimnosti je rivalita s druhými; ja nebudem horší, dokážem mať to isté, čo tamten, dokážem mať ešte lepší byt, televízor, auto atď. Často sa to deje za cenu zrady najvyšších hodnôt, za cenu ničenia blížnych, dokonca najbližších. A to všetko znova nie kvôli tomu, aby dosiahol plnosť svojej osobnosti, ale aby si zaslúžil obdiv a potlesk, aby vyhovel svojim bujným ambíciám. Napriek zdaniu taký človek nedosahuje žiadnu dokonalosť, prezentuje sa skôr sťa nejaká groteskná kreatúra. Nie takým patrí nebeské kráľovstvo - vystríha Pán Ježiš. Nechže teda vloží aj na nás svoje žehnajúce ruky, aby ožili v nás a pretrvali tieto vlastnosti detského veku, hodné kráľovstva Zdroj:www.homily-service.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations