Bezbranné nemluvňa ležiace na slame v betlehemských jasliach je skutočne Boží Syn, Emanuel, Boh s nami.

Nebeské Dieťa trpí a narieka v jasliach, aby dalo najavo, ako veľmi nás miluje.

Všetko mu chýba, aby sme sa od neho naučili zriekať sa časných dobier a vecí:,

má záľubu v pokorných a chudobných ctiteľoch, aby sme  chceli milovať chudobu

a vyberali si spoločnosť maličkých a jednoduchých,

nie veľkých tohto sveta.

Ó, Najsvätejší Duch, pohni moje srdce,

aby mohlo velebiť a milovať:, obdaruj svetlom môj rozum,

aby som mohol kontemplovať subtílnosť veľkého tajomstva lásky Boha,

ktorý sa stal dieťaťom,

rozpáľ oheň mojej vôle, aby som ním mohol zohriať toho,

ktorý celý uzimený leží pre mňa na sene...

Moja Matka Mária, zaveď ma do betlehemskej maštaľky,

aby som sa zahĺbil do kontemplácie  tejto veľkej a vznešenej udalosti,

 ktorá sa udiala v tichu  najdlhšej a najkrajšej noci,

akú svet doteraz nevidel.

Ó, Ježišu, vždy bohatý na milosrdenstvo!...

Príď sa znovu  narodiť v mojej duši a navždy v nej ostaň...

Naplň moje vychladnuté srdce najvrúcnejšou láskou.

 Zapáľ vo mne ten oheň, ktorý si priniesol na zem,

keď si na ňu prišiel, aby som ním spaľovaný obetoval seba samého

na oltári tvojej lásky ako obetu lásky,

aby si mohol kraľovať v mojom srdci...

                                                                                   svätý páter Pio.