« Terug

O T E C

O T E C

 

 OTEC,

stvoril si ma ako krásnu,

jednoduchú a čistú nádobu,

úplne závislú od tvojej lásky.

Keď som vyrástla, chcela som byť samostatná,

nechcela som ťa obťažovať,

a tak som začala používať farby a glazúry a masky.

Chcela som sama riadiť nielen môj život,

ale aj život mojich drahých.

Teba som nechala vždy v kostole.

Keď som išla domov po svätej omši,

starostlivo som zavrela dvere kostola,

ale aj dvere môjho srdca,

aby som doma a v práci nepočula tvoj hlas.

Dnes prichádzam za tebou unavená, zronená, ubolená,

lebo moje plány zlyhali a neviem ako ďalej.

Prosím, OTEC, pomôž mi.

Prinášam ti črep všetkých mojich rozbitých vzťahov,

mojich hriechov, mojej pýchy.

Už nechcem ísť sama.

Túžim byť znovu tak, ako keď som bola dieťa,

úplne závislá od tvojej lásky.

Ďakujem, drahý OTEC, že mi odpúšťaš.

Ďakujem, že ma nanovo formuješ,

že môžem byť novou nádobou v tvojich silných rukách.

 

 

 Stiahnuté z MM. Na povzbudenie všetkým mamám a ženám.

Geschreven door Anna Högerová
23/04/13 10:00
2923 Weergaven, 0 Opmerkingen
Gemiddelde (2 Stemmen)
De gemiddelde waardering is 5.0 sterren van de 5.

newest-from-author

Opmerkingen
sign-in-to-add-comment