„Chcem veriť v Boha Otca, ktorý ma miluje ako syna, a v Ježiša, Pána, ktorý mi dal svojho Ducha, aby som sa usmieval, a tak ma priviedol do večného kráľovstva života.

Verím vo svoje dejiny, preniknuté pohľadom Božej lásky, ktorý ma v jarný deň 21. Septembra priviedol k stretnutiu a pozval ma, aby som ho nasledoval.

Verím vo svoju bolesť, pre egoizmus neplodnú, do ktorej sa ukrývam.

Verím v úbohosť svojej duše, ktorá chce pohltiť, bez toho aby dávala.

Verím, že druhí ľudia sú dobrí a že ich mám bez strachu milovať, že ich nikdy nesmiem zradiť, aby som hľadal istoty pre seba.

Verím v rehoľný život.

Verím, že chcem veľa milovať.

Verím v každodennú smrť, pred ktorou unikám, ale ktorá sa na mňa usmieva a pozýva ma, aby som ju prijal.

Verím v Božiu trpezlivosť, ktorá je dobrá ako letná noc.

Verím, že otec je v nebi spolu s Pánom.

Verím, že je tam aj páter Duarte a oroduje za moje kňazstvo.

Verím v Máriu, moju matku, ktorá ma miluje a nikdy ma nenechá samého. A očakávam prekvapenie každého dňa, keď sa prejaví láska, sila, zrada a hriech, ktoré ma budú sprevádzať až do chvíle definitívneho stretnutia s tou nádhernou tvárou, ktorá neviem, ako vyzerá, pred ktorou neustále unikám, ale ktorú chcem poznať a milovať. Amen.“

Svoje  osobné vyznanie viery napísal krátko predtým, ako ho vysvätili za kňaza Jorge Mario Bergoglio, František, pápež chudobných.

Pozn. September je na južnej pologuli začiatkom jari. Počas spovede si uvedomil, že je povolaný. Spovedníkom bol páter Duarte.

                    Andrea Tornielli:  František, pápež chudobných.