Pri každom našom „ áno „ nás Boh posilní.
Darujme niečo zo seba, svojím áno premieňajme svet okolo seba.
Nazaret bol bezvýznamnou dedinkou na severe Palestíny. S prameňom v strede a jazierkom neďaleko neho, obklopený malými vŕškami. Tu žila Mária, mladá dievčina, asi šestnásťročná. Bola mladá, no vlastnila nepomerne vyššiu citovú stálosť. Je to dievčina, ktoré sa stalo objektom Božieho vyvolenia. Už pred narodením bola oslobodená od dedičného hriechu. A zároveň bola zahrnutá darmi, milosťami a charizmami. Bola normálnym stvorením, aj keď Pán s ňou jednal mimoriadnym spôsobom, kvôli poslaniu taktiež mimoriadnemu.
Kde sa odohrala udalosť zvestovania? Bola Mária vo svojom dome? Vracala sa z poľa? Pri prameni? Bola sama? Predstavil sa jej anjel v ľudskej podobe? Bolo to vnútorné oslovenie alebo vonkajšie videnie?
Evanjelista hovorí. „ Anjel prišiel k nej...“ Možno to rozumieť v doslovnom zmysle, alebo v zmysle duchovnom...Mária bola pohrúžená v Pánovi v hlbokom tichu, zrazu sa toto ticho prelomilo a v hĺbke svojho vnútra zacítila niečiu prítomnosť...vstúpil...V každom prípade, normálny život dedinského dievčaťa prekvapila zrazu mimoriadna Božia návšteva. Mária zakúsila s prenikavou silou Božiu blízkosť. Dostala návrh- prekvapivý, zostala akoby zmätená tým všetkým. Bolo jej povedané, že bude matkou Mesiáša. Mária sa ocitla v údive a ustarostená, veď jej materstvo sa uskutoční bez ľudského prispenia. Biologický proces nahradí priame stvorenie silou Všemohúceho, ktorému je všetko možné. Ako to, že ustrašená neušla, neplakala, nekričala, citovo sa nezrútila?
Mária zotrvala v mlčaní. Uvažoval. Dala otázku- dostala odpoveď. Pokračovala v mlčaní, mlčala ďalej, plná pokoja. Znamená to, že je to osobnosť vyrovnaná a výnimočná, považuje sa za malo dôležitú. Ak ju iný urobil veľkou, nebola to jej zásluha, ale iba slobodný dar, predurčenie zo strany jej Pána. Stojíme pred dievčinou plnou múdrosti. Pred anjelovým návrhom cítila nesmiernu osamotenosť. Bolo to pod váhou zodpovednosti, ktorú Boh kládol na jej plecia, pretože miera zodpovednosti je aj mierou samoty. Mať zodpovednosť znamená zostať v rozhodujúcej chvíli sám. Vnímavá Mária pochopila presne svoju obrovskú úlohu. Je si vedomá vážnych dôsledkov. Mať v týchto časoch dieťa pred svadbou znamenalo ukameňovanie, spoločenské odsúdenie. Ba čo viac , byť matkou Mesiáša znamenalo vstúpiť do odporu, nepochopenia, dní sĺz. Ona to vedela.
Ako odpovie?
Človeka napĺňa obdiv nad nekonečnou pokorou, nad jej zrelosťou a prirodzenosťou, s akou Mária prijíma tajomstvo uprostred nesmiernej samoty. Je to neopísateľná scéna! Mária, vedomá si veľkosti tejto chvíle, plná pokoja, vzpriamená, bez najmenšej opory, vystupuje sama zo seba, robí veľký skok viery, dôveruje, súhlasí, odovzdáva sa.
„ Staň sa mi, súhlasím, môj Pane!“
Týmito slovami vstupuje Mária do obrovského dobrodružstva viery, páli mosty, odmieta možnosť cúvnuť. Vrhá sa do nepredstaviteľného, fascinujúceho tajomstva toho, ktorého meno je „ Trikrát Svätý „.
V pozdrave anjel vynecháva Máriino meno, hovorí: „ plná milosti, Pán s tebou „.
/ Ignazio Larraňaga /
