Život je trocha času, ktorý nám bol daný, aby sme sa naučili milovať, a tak sa pripravili na stretnutie s Večnou láskou. (Abbe Pierre)

Lúčime sa s uplynulým rokom. Nechávame  za sebou jeden rok. Nechávame ho za sebou  s jeho  dňami, jeho námahou, jeho starosťami, jeho sklamaním alebo horkosťou, s plánmi, ktoré sme mali a z ktorých sme neuskutočnili nič, alebo len čiastočne. Nechávame ho za sebou aj so svojou vinou, so svojim zlyhaním, jednoducho i so všetkým, čo naše sebecké  srdce  tohto roku urobilo.   

Vďačne sa rozlúčme so starým rokom , bol pre nás darom Božích milosti. Pretože Boh nám  daroval všetky dní tohto roku. A ak sme ich skutočne  prijali ako dni darované Jeho láskou, boli to požehnané dni, dni milosti a spásy,

Rozlúčme sa s týmto rokom vďačne a odovzdajme ho do Božej  milosti a lásky , do Lásky Boha, ktorý je večný a pre našu večnosť uchováva to, s čím sa dnes lúčime.

 Keď  do nového roku  zoberieme so sebou aj  ťarchu  minulosti, sami seba so všetkými našimi starosťami,    našimi slabosťami a únavou, verný a dobrotivý Boh ide s nami. A ťarcha, ktorú ďalej nesieme do nového roku,  nie je väčšia, než akú sme schopní uniesť.

Rozlúčme sa teda so starým rokom. Bol to rok Pána, rok Jeho milosti, dokonca aj rok rastu vnútorného človeka, aj keď sme to sami nevnímali, pretože Božia moc musí víťaziť v našej slabosti. Tak skutočne všetci môžeme      na konci roka  Boha velebiť, ďakovať mu a chváliť, lebo je dobrý a Jeho milosrdenstvo trvá naveky.

 Možno nás napadne myšlienka: „Koľko času mám vlastne ešte ja?  A na čo vlastne? Ktosi  povedal, že keď Boh stvoril čas, stvoril ho dosť. Dal nám času dosť na to, čo je podstatné- aby sme sa naučili milovať a tak sa pripravili na stretnutie s Večnou láskou.

A čo si poprať do nového roku?

Aby sme mali odvahu žiť  tak, ako to od nás očakávajú druhí. S týmto vedomím majme odvahu začať viac dbať na to, aký život tvoríme a uvedomovali si, akú moc má v sebe sloboda voľby.

Aby sme nemuseli pracovať tak tvrdo, ale našli si čas tešiť sa jeden z druhého a zo spoločných zážitkov.

Aby sme dokázali prejaviť svoje city, pocity a tým obdarovať seba i iných.

Aby sme zostali  spojení so svojimi priateľmi, robili to, čo im prináša radosť. Darovať im  trochu svojho času .Spoločná minulosť a porozumenie poskytuje útechu, keď dôjdeme na koniec cesty. Doprajme si aj my ich spoločnosť. Obohatí nás to do ťažkých dní.

Aby sme si dovolili byť šťastnejšími. Vážme si  každý krok, ktorý na svojej ceste urobíme. Je jedným z kľúčov     ku šťastiu.

Aby sme sa s Bohom  stále stretávali  v harmónii duše.

Bez lásky bolí duša, bez zdravia telo. Prajem všetkým, aby Vás v novom roku nič nebolelo.