Držať sa Krista nie je možné bez snahy zároveň ho nasledovať.

Je ďaleká cesta od spokojnosti zo  sebou samým „dobrým katolíkom“, ktorý  „koná svoje povinnosti“, číta „ dobré noviny“, „ správne volí“ a podobne.  Ostatné však robí tak, ako sa to páči jemu,  až k životu, kedy nás Boh vedie za ruku,  kedy my prijmeme život z Božích rúk v jednoduchosti dieťaťa a pokore colníka. Ale kto už ráz touto cestou šiel, netúži ísť späť.

Existujú ľudia, ktorí sa domnievajú, že pri náhlej zmene svojej osobnosti  zakúsili  zapôsobenie Božej milosti.  Iní, ktorí cítia, že sú vedení pri svojom konaní ochraňujúcim Duchom... Je tu reálna skúsenosť?... A však  nie je už pri  prežívaní takýchto skúsenosti  daná možnosť  pravých skúsenosti na tomto poli? Len ten, kto vo svojej vlastnej osobnosti je schopný nachádzať celkový zmysel, ten je schopný porozumieť druhému človeku.

Všetky tajomstvá našej viery tvoria neoddeliteľný celok, ak sa ponoríme do jedného, sme vedení ku všetkým ostatným.

„ Tvoj pohľad lásky spočíva na mne, Tvoje ucho načúva mojim tichým slovám a moje srdce je naplnené hlbokým pokojom. Tvoje telo tajomným spôsobom preniká telom mojím, Tvoja duša sa spája s dušou mojou: nie som už tým, čím som bola predtým. Ty prichádzaš a odchádzaš, no semienko Tebou zasiate zostáva pre budúcu nádheru ukrytú v tele z prachu.“

Zdroj:  Edita Stein