Istý kazateľ sa pripravoval na veľkonočnú kázeň, keď ho prekvapila táto myšlienka: „ Môj Pán je živý!“ S nadšením vyskočil, pobehával po izbe a začal sám pre seba opakovať: „ Kristus žije. Jeho telo je živé. On nie je ten veľký „ Ja som bol“, ale je ten veľký „ Ja som“
Počul si príbeh o rastline aloe, čo nežila v slnečnej krajine?
Rástla pokorne sto rokov, až sa jej priblížil čas kvetov.
Vtedy sa podivuhodný púčik rozvil do tisícky kvetov
a táto kráľovná vo svojom kvitnutí sa stála pýchou tropických obydlí.
No kvet tejto rastliny je vlastne obeta, kvitne ráz v živote a potom umiera.
Umieraním vlastne ožíva nanovo novota života zo smrti starého.
Počul si ten príbeh najlepší z príbehov, o Tom Božom Svätom, o Tom, čo je Pravda?
Zomrel, ale Jeho život pokračuje ďalej, aj v mnohých dušiach znova na planéte celej.
To semeno víťazí a je v celej zemi ako hviezdy, čo plnia oblohu nad nami.
Učí nás, ako sa lásky k životu vzdať, aby sme mohli život plný lásky získať.
Nad smrťou Jeho je život a strata víťazstvom, s Ním za slzami radosť, pokoj za bolesťou.
Rovnaká sila Lásky, ktorá objala všetkých, vystúpila na kríž a spočinula v hrobe,
rovnaká sila Lásky spôsobila, že hrob ostal prázdny.
Nemôže byť ani menšia, ani väčšia, lebo je jednoducho Nekonečná.
A človek iba žasne, čo všetko spôsobila a aké zázraky má ešte pre nás nachystané.
Tajomstvo nekonečnosti Lásky, tajomstvo Veľkej noci.
Žasnime spolu.