Prichádzam svedčiť o časoch, keď tu nebola náboženská sloboda, aby si všetci pripomenuli dni útlaku.

„ Blahoslavená je tá, ktorá uverila“ / Lk 1, 45 /

„Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Nevideli, ale prijali svedectvo tých, čo videli. Prijímajú aj svedectvo Kristovej matky, ktorá aj dnes ohlasuje veľké Božie skutky tým, že zvestuje Ježiša Krista aj tu na tomto mieste, v tejto svätyni v Levoči.  Pretrvávanie viery v tejto krajine treba pripísať aj svedectvu tejto svätyne. Táto generácia si pamätá, akými rozličnými, často ponižujúcimi prostriedkami sa pokúšali obrať ľudí o ich vieru, nanútiť im ateizmus, odviesť ich od Cirkvi a od náboženského života, toto je miesto, kde možno“ čerpať vodu z prameňov spásy“ / Iz 12, 3/ .  Toto je miesto, kde sa môžete duchovne znovuzrodiť. Tu na tomto mieste vás spája spoločná viera, tá istá nádej a vzájomná láska. Tu bola záruka vašej slobody, tu ste boli vždy silní, a to i silou Božou, proti ktorej ľudia nič nezmôžu. Vďaka tejto viere, vďaka tomuto presvedčeniu ste tým, čím ste. To je základ vašej identity, vašej totožnosti.

Vaša minulosť svedčí o tom, že v Bohu bola vždy zakotvená vaša istota. To je aj cesta, ktorou mate kráčať v budúcnosti, a to na každom poli vášho života a vašej činnosti. V osobitnom úsilí, v rodinách, v menších spoločenstvách, v celom živote národa, v práci o hmotné dobro, blahobyt, v hospodárskom, sociálnom i politickom dianí.

Ďakujem Vám za svedectvo viery, ktoré ste mi dali. Odnášam si ho v srdci do Ríma.

Ďakujme Pánovi za malé, ale prekrásne Slovensko!

/ Ján Pavol II, Levoča, 3. júla 1995 /