Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Terug

Z dnešného evanjelia

Oslavovali Boha, ktorý dal takú moc ľuďom /4. 7. 2019/

Pán Ježiš uzdravuje ochrnuté telo - ale predtým postaví na nohy ochrnutú dušu: Odpúšťajú sa ti hriechy. Takto ešte raz nám pripomína, čo je dôležitejšie. Súčasná humanizácia náboženských pojmov, a vôbec etických názorov, kladie na prvé miesto humanitnú starostlivosť o chorých, hladných, duševne postihnutých - ale nechce vidieť biedu, v akej sa nachádzajú hladné, mentálne zaostalé a ochrnuté duše. Výrazom starostlivosti Krista a jeho Cirkvi o ľudské duše, je umožniť im zmierenie s Bohom, odpustenie hriechov. Nešťastím dnešného sveta, žalostnejším než samotné hriechy, je to, že nevidí svoje hriechy, že popiera akúkoľvek vinu. Je to pochopiteľné v situácii, keď slabne náboženská viera. Človek nedokáže zniesť pocit viny, ak nevidí možnosť jej odpustenia (J. Ratzinger). Vtedy jednoducho hovorí, že nemá na svedomí žiadny hriech, že hriech vôbec neexistuje. Ale je to najväčšie klamstvo, aké si možno predstaviť. Pravda je taká, že nikto nie je bez viny; ale túto pravdu si vie človek povedať len vtedy, keď sa stretne s inou, väčšou pravdou: s pravdou o Božom odpustení. Treba sa teda učiť uznávať svoje hriechy a prijímať odpustenie. Svätá omša, na ktorej sa zúčastňujeme, je predsa obetou odpustenia. Ján Pavol II. vo svojej knihe Prekročiť prah nádeje hovorí: Prvou podmienkou spásy je poznať svoju hriešnosť... je tiež vyznať ju pred Bohom, ktorý nič iného neočakáva, len aby prijal toto vyznanie a spasil človeka. Zdroj:www.homily-service.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations