SV. PROKOP opát /4. 7. 2019/ (975? - 1053)

SV. PROKOP opát Svätý Prokop bol obľúbený a vo svojej rodnej krajine, v Čechách, veľmi uctievaný svätý. No nábožná obrazotvornosť nakopila okolo jeho života toľko legiend, že je ťažké presnejšie určiť historické jadro. Narodil sa niekedy koncom 10. storočia, azda už v polovici sedemdesiatych rokov, a to v obci Chotouň pri Českom Brode, na východ od Prahy. Nevedno, aké štúdiá absolvoval, ale pravdepodobne už v mladosti (azda v pražskej vyšehradskej škole) sa oboznámil so staroslovienskym písmom a rečou, ktoré zostavili a začali používať slovanskí vierozvestovia sv. Cyril a Metod. Prokop si zvolil ako životné povolanie duchovný stav a stal sa kňazom. No pritom bol aj ženatý, lebo vtedy ešte neboli také všeobecne platné a prísne predpisy o kňazskom celibáte ako neskôr. Životopisy spomínajú jeho syna Jimrama (Emeráma), ktorý sa neskoršie stal otcovým spoločníkom v mníšskom živote. Kedy a kde sa stal Prokop mníchom? Tu sa staršie životopisy dosť rozchádzajú. Niektoré tvrdia, že odišiel z Čiech do kyjevského kniežatstva a tam vstúpil do kláštora. Odtiaľ si potom údajne priniesol domov staroslovienske liturgické knihy. No iné uvádzajú, že vstúpil do břevnovského benediktínskeho kláštora v Prahe a odtiaľ po krátkom pobyte odišiel roku 1009 do údolia rieky Sázavy (juhovýchodne od Prahy), kde žil v lesoch ako pustovník. Okrem modlitby a asketických cvičení Prokop tvrdo pracoval. Klčoval les a obrábal takto získanú pôdu. Postavil i drevený kostolík zasvätený Panne Márii a sv. Jánovi Krstiteľovi. Časom sa o podivuhodnom pustovníkovi dozvedeli ľudia a prichádzali k nemu hľadať radu a telesnú i duševnú pomoc. Čoskoro sa začali Prokopovi hlásiť aj učeníci, ktorí chceli žiť podobne ako on. Takto vznikla okolo jeho pustovne mníšska osada, z ktorej sa vyvinul známy benediktínsky kláštor Sázava. Dal ho vybudovať český knieža Oldřich, ktorý bol Prokopovým obdivovateľom a priateľom. Podporovateľom tohto významného diela bol aj Oldrichov syn a nástupca Břetislav, ktorý sa zaslúžil o to, že Prokop sa stal prvým opátom sázavského kláštora. Pod Prokopovým vedením sa stal kláštor dôležitým strediskom náboženského života a kresťanskej kultúry. Zvláštnosťou bola slovanská liturgia, v ktorej sa západný rímsky obrad spájal s liturgickou staroslovienčinou. Sázavský kláštor udržoval živé styky s východnými slovanskými krajinami a stal sa takto zakladateľom slovanskej tradície medzi českými benediktínmi. Ctihodný sázavský opát Prokop zomrel 25. marca 1053. Pochovali ho najprv v sázavskom kláštore, ale roku 1588 slávnostne preniesli jeho telesné pozostatky do Prahy, kde ich uložili v kostole Všetkých svätých. Ale už takmer štyri storočia predtým uctievala Cirkev opáta Prokopa ako svätca. Za svätého ho vyhlásil pápež Inocent III. roku 1204. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Tatran Bratislava 1991