Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Terug

Z dnešného evanjelia - Sv. Cyrila a Metoda, slovan. vierozvestov

Choďte a učte všetky národy /5. 7. 2019/

Život je neustály pohyb. Slová nehovoria len o hmotnom, materiálnom, kultúrnom, ale i o náboženskom živote. Kto sa zastaví, už nežije. Ak sa zastaví srdce, telo hneď podlieha rozkladu. Poznáme históriu národov, ktoré boli bohaté, slávne, veľké a dnes patria medzi zaniknuté. Poznáme rôzne kultúry a dnes ich iba obdivujeme, už sa nerozvíjajú, sú mŕtve. Dnes, hoci je pracovný deň, prišli sme na svätú omšu, v ktorej si spomíname na smrť Pán Ježiša. Veď sv. omša je nekrvavá obeta Golgoty, a predsa všetci tu cítime, že sv. omša je zdroj úžasného života, nového života, a teda i pohybu. Dnes sa chceme poďakovať našim slovenským apoštolom, sv. Cyrilovi a Metodovi, že svojím postojom ku viere, nielen našim predkom, ale i nám zabezpečili život. Pochopili, že slová z evanjelia nepatrili len dvanástim apoštolom, ale aj im a do posledného úderu srdca plnili slová: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28,19-20). Kristove slová sú výzvou i pre nás. Uvedomujeme si, že v týchto slovách sa skrýva život, ktorý od nás vyžaduje nezostať stáť, nezaspať svoju dobu, nezničiť svoj talent, nadanie, ale postarať sa, aby viera i cez nás pokračovala v našom národe. Pán Ježiš na poučenie a vysvetlenie používal často podobenstvá, to znamená známe udalosti jeho poslucháčom. Najčastejšie boli z prírody. Raz povedal i podobenstvo o malom horčičnom semiačku. Najmenšie zo všetkých, a predsa prerastie všetky, vyrastie až v košatý strom, na ktorom hniezdia vtáci. Toto Podobenstvo sa vzťahuje na Cirkev. Ježišovo: „Choďte teda, učte všetky národy...!“ (Mt 28,19), je malé semiačko. Na začiatku boli len Dvanásti. Na Turice už tritisíc bratov a sestier prijalo krst. Strom-Cirkev rastie pomaly. Dnes učenie Pána Ježiša pozná celý svet, a predsa neprestáva rásť, a to je naša povinnosť. Pán Ježiš hovoril aj o zrne a o rozsievačovi. Upozorňuje nás, aby sme neboli zrnom na okraji cesty, aby sme neboli zrnom, ktoré padne na skalnatú pôdu, zrnom v tŕní, pretože tieto zrná neprinesú úrodu. Túžme byť zrnom, ktoré padne do dobrej zeme a túžme priniesť tridsať, šesťdesiat, stonásobnú úrodu. Keď zostaneme pri zrne, musíme si pripomenúť i tieto slová Pána Ježiša o kúkoli: „Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel“ (Mt 13,24-25). Ježiš prikázal: „Choďte teda, učte všetky národy...“ (Mt 28,19) a tieto slová nám hovoria, aby sme boli kvasom. Trocha dobrého kvasu prekvasí cesto. Cítime, že tu sa jedná o kvalitu. Apoštoli boli jednoduchí rybári, veď Pán Ježiš si nevyberal za apoštolov vtedajších mudrcov, mágov, učencov a tým akoby nám chcel poukázať, že naša kvalita musí byť v láske nasledovať Krista vždy, všade a za všetkých okolností. A chápeme, že každému, kto mu odpovie: - Áno, Pane - dá ešte viac. Ježišov príkaz nám pripomína aj udalosť pri rybolove, keď vyzval apoštolov: „ ...a spustite siete na lov!“ (Lk 5,4). A hoci Šimon-rybár spustil siete len na slová Majstra, chytili také množstvo rýb, že sa im trhali siete (por. Lk 5,6). A ustrašený Peter dostáva povzbudenie od Pána Ježiša: „Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí. „ A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním“ (Lk 5,10-11). Ježišov príkaz: „Choďte teda, učte všetky národy...“ (Mt 28,19) nám pripomína Podobenstvo o skrytom poklade, ktorý keď človek nájde, od radosti nad ním ide a predá všetko, čo len má a kúpi to pole. Plnia sa slová Pána Ježiša: „A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života“ (Mt 19,29). Tieto a ďalšie miesta v učení Pána Ježiša, ako ich máme zaznačené v evanjeliách, hovoria jasnou a zrozumiteľnou rečou. V každej dobe, od chvíle keď Kristus povedal apoštolom: „Choďte teda, učte... „ (Mt 28,19), boli, sú a budú noví a noví ohlasovatelia jeho učenia, poslovia pokoja, lásky, spravodlivosti. Na mnohých si ľudstvo nespomína. Zomreli i tí, ktorých priviedli ku Kristovi a ich mená nezapadli. Viera v Boha je pre nich i nás povzbudením, že Boh nezabúda. Boh je večný. Ale dnes si spomíname na všetkých známych i neznámych: Chváliť nám treba slávnych mužov, našich otcov, ako nasledovali po sebe. Pre svoju rozvahu stali sa vodcami ľudu a pre svoju zbehlosť v písmach viedli národy. Zostávajú vo svojom potomstve... O ich múdrosti rozprávajú národy a zhromaždenie ľudu ich ospevuje. Tieto slová sa právom vzťahujú aj na našich vierozvestov Cyrila a Metoda. Ktosi sa raz spýtal: Ako spoznať veriaceho človeka? Potrebuje k viere oči? Videl som i slepca v kostole. Potrebuje uši, ruky, reč? Aj takýchto považujú za veriacich. Veriaci človek je človek, ktorý slová Pána Ježiša ukazuje skutkami a napĺňa slová starého príslovia: „Ora et labore“! - „Modli sa a pracuj“! Keby sme tak dnes naraz mohli vidieť krásu histórie nášho národa, ale i ostatných slovanských národov, tak by sme povedali tieto slová: Okolo Cyrila a Metoda sa točí celá história Slovenska, ale aj celej strednej Európy. Preto dnes vzdávame úctu týmto hviezdam, dnešným svätcom. Uvedomujeme si však, že dnešní svätci nie sú odkázaní na našu pozornosť. Oni už dostali svoju odmenu. Pán ich už odmenil večnou blaženosťou za ich verné splnenie jeho slov. Dnešná slávnosť je pre nás. Pre človeka 20. storočia, ktorý uveril v Boha a je si vedomý, že na nás záleží nielen naša spása, ale my sme to aktuálne ohnivko v reťazi viery v našom národe. Od nás záleží, ako budú naši potomkovia pokračovať na poli umenia, vedy, ale najmä viery v Boha. Preto dnes zároveň prosíme o posilu pre seba. Preto sa v modlitbách obraciame na našich vierozvestov a prosíme o ich príhovor za nás. Aj keď príde do nášho života taká skúška ako stihla arcibiskupa Metoda pri návrate z Ríma, keď dva a pol roka strávil vo väzení a musel znášať rôzne príkoria, držal sa hrdinsky. Nezutekal, oral i naďalej svoju brázdu i za brata Konštantína, ako mu to sľúbil pred jeho smrťou v Ríme. Mali by sme byť hrdí a uvedomiť si, že na nás by mali padnúť slová uznania, ako pred svojou smrťou Metod poukázal na Gorazda: - Toto je syn vašej zeme, je pravoverný a dobrý znalec Písma, ten nech je mojím nástupcom. - Mali by sme sa snažiť byť dobrými nástupcami apoštolov Cyrila a Metoda. Život je neustály pohyb. Nech naša viera je praktická, aktívna, časová. Vtedy náš život bude bohatý a hodný odmeny od samého Boha. Zdroj:www.homily-service.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations