Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Terug

Z dnešného evanjelia - 14. nedeľa v Cezročnom období

Žatva je veľká, ale robotníkov málo /7. 7. 2019/

Každodenná skúsenosť nás presviedča o prítomnosti množstva paradoxov v živote človeka. Jednou z viditeľných je skutočnosť, že čím viac možností máme, tým viac pociťujeme nespokojnosť. Zakúšame, že možnosti nestačia. Dokonca i ich uchopenie a prežívanie nestačí. Potrebujeme niečo, čo dá takémuto životu preplnenému rôznych možností a skúseností i príchuť uspokojenia. Dnešné evanjelium, v ktorom sa dozvedáme o Ježišovom rozhodnutí vyvoliť "iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich” poslať "pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť". Ich úlohou je ponúknuť niečo, čo sami prijali. Neposiela ich, aby hovorili o čom si. Posiela ich, aby odovzdali dar: “Pokoj”. To nie je iba neprítomnosť vojny, roztržiek, či rodinných hádok... Je to Boží pokoj, ktorý pochádza z Kristovej prítomnosti. Vrátiac sa k úvodu tohto uvažovania: Pokoj je práve to, čo dáva ľudskému životu chuť a radosť. Dáva príchuť ľudskému poznaniu, ľudským slovám, ľudským rozhodnutiam, ľudskej činnosti. Je znamením prítomnosti Krista ja jeho kráľovstva v človeku. Spomeniem aj dnešného svätca sv. Antona Paduánskeho, ktorý zatúžil ísť a ohlasovať evanjelium za hranicou Európy. Ale choroba ho priviedla späť - do Talianska. I tento kontinent - takzvaný kresťanský - vždy potrebuje opätovnú evanjelizáciu. Tu prichádza k životnej skúsenosti, ktorá rezonuje v jeho príhovoroch: "Kto je naplnený Duchom Svätým rozpráva rôznymi jazykmi, ktoré sa stávajú svedectvom o Kristovi: tak hovoríme druhým o pokore, trpezlivosti, poslušnosti, keď ich zviditeľňujeme svojim každodenným životom. Keď sme plný Ducha, ktorý sa stáva kreatívnym dychom." Zdroj:www.domimacak.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations