Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Terug

Životopisy svätých

Svätí Adrián a Jakub Lacoupe, mučeníci /9. 7. 2019/ * okolo 1528, † 9. júla 1572; * okolo 1542, † 9. júla 1572 Atribúty: zobrazovaní ako premonštráti, so sľučkou, pri šibenici, s tiarou, kalichom, monštranciou, knihou a palmou víťazstva

Svätí Adrián a Jakub Lacoupe, mučeníci Adrián Jansen, prezývaný „Becanus“, pretože pochádzal z Hilvarenbeek (Brabantsko), vstúpil roku 1544 do premonštrátskeho opátstva Middelburg v nizozemskej provincii Zeeland. Pôsobil ako novicmajster a kaplán. Okolo roku 1560 sa stal farárom v Agterkerke a roku 1572 farárom v Monster. Adrián bol vo svojej farnosti, kde žilo aj niekoľko kalvínov, príkladným pastierom. Roku 1572 prepadli faru „gézovia“ a Adriána a jeho spolubrata Jakuba Lacoupe, ktorý v Monster pôsobil ako kaplán, uniesli. Rovnaký osud postihol aj jedného augustiniána a dominikána, jedenásť františkánov a štyroch svetských kňazov; museli kráčať ulicami mesta cez pokrikujúci dav, bití a ponižovaní, podrobiť sa prísnym výsluchom, pri ktorých obhajovali reálnu prítomnosť Krista v eucharistii a primát pápeža. Odopreli im jedlo, kruto ich týrali a mučili, nakoniec ich vzali do Gorcumu (Gorinchem) a tam ich obesili. Aj Jakub Lacoupe z Oudenaarde (Flandry) bol kanonik opátstva Middelburg. Roku 1566 prestúpil k reformácii, stal sa protestantským pastorom a pásal proti katolíckej cirkvi. Jeho otec a brat, ktorý bol tiež premonštrátom v Middelburgu, ho dokázali o pár mesiacov neskôr prehovoriť k návratu do kláštora. Opát Nikolaus van den Bucht ho po piatich rokoch pokánia v opátstve Marienweerd menoval roku 1572 kaplánom v Monster. Spolu so svojim farárom Adrianom Jansenem zomrel 9. júla 1572. Ich relikvie sa nachádzajú v Gorcume, Bruseli a Averbode. Schválenie úcty: blahorečenie 24. 11. 1675 Klementom X. a svätorečenie 29. 06. 1867 Piom IX. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations