Choďte k ovciam strateným z domu Izraela /10. 7. 2019/

Matúš poznamenáva: „Mená Dvanástich sú: prvý Peter..." (Mt 10,2). Na svojej pastoračnej ceste vo Francúzsku sa pápež Ján Pavol II. stretol s mládežou na športovom štadióne. Spýtal sa mladých: „Kto je pre vás Kristus?" Zaznela spontánna odpoveď: „Kristus, to si ty!" Šokujúca odpoveď, ale nie rúhačská. Ty Krista zastupuješ, o Kristovi nás učíš, teda skrze teba Krista spoznávame. A to platí i o tebe! Môžeš byť otcom, matkou, mladíkom, dievčaťom, robotníkom... Spôsob života svedčí, či si Kristus, alebo nie. Pohľad na náš život. Náš vlastný pohľad na naše správanie, postoje, názory... hovorí o našom kresťanstve. Kňaz, ktorý pracuje v Egypte, učil v triede, kde boli deti kresťania i mohamedáni. Hovorí: „Keď som vstúpil do triedy, poprosil som malého, aby mi zarecitoval nejakú časť z koránu. Chlapec s určitou dávkou sebavedomia a úcty predniesol dlhý úryvok. Keď skončil, hlásili sa ďalší, aby tiež recitovali. Potom som poprosil malých kresťanov, aby povedali niečo z evanjelia. Sedeli potichu a mlčali. Vedeli len Otče náš." Denne len niekoľko viet povedať o Kristovi, ba čo viac - len jedno kresťanské vyznanie viery skutkom počas dňa, a čo to urobí s nami a s okolím. Nestačí mať len teoretické vedomosti. Napríklad poznáme, kto napísal Život Krista. Napríklad: Ricciotti, Willam, Mauriac, Papini ale aj Renan. Napísali životopisy, aby verne zachytili a svetu ukázali jeho božsko-ľudský profil, jeho mravnú krásu, neporovnateľnú výšku, silu a dobrotu. Renan písal nepravdivo, lebo sa mu chcel posmievať. Aj my píšeme každým svojím slovom, každým svojim počinom. My píšeme a ľudia čítajú. Naše životopisy Krista sú ešte nedokončené, ale už pritom čítajú z našich životov. Píšeme od krstu. Dbajme, aby sme písali verne. Ako to hovorí Ježiš v evanjeliu: Prosme Pána žatvy, aby poslal robotníkov, našich duchovných vodcov, na žatvu, ktorá je naozaj veľká, no robotníkov je málo. Pre príklad netreba chodiť ďaleko, upriamme svoju pozornosť na chvíľu k našim bratom Čechom, tí ktorí majú tisícstopäťdesiat ročnú tradíciu viery, ktorú im priniesli Cyril a Metod bojujú s problémom, nedostatku povolaní. Pri otázke prečo je to tak, mnohí vravia: Vytráca sa viera spomedzi ľudí, tým sa zároveň stráca pôda pre to, aby mohli adepti na kňazstvo - na službu pri Pánovej žatve, rásť. A keďže tam nie sú kňazi, aj počet veriacich postupne ubúda, pretože sú ako loď ktorá v búrke stratila kormidlo, a len s veľkou ťažkosťou môže doplávať do nebeského prístavu. Cesty Božie sú v našom živote nevyspytateľné. Často sa pýtajme Boha, ako plniť vôľu Božiu. V modlitbe Otčenáš hovoríme: „buď vôľa tvoja...". Modlime sa za seba, aby sme vždy plnili vôľu Božiu. Amen. Zdroj:www.evanjelizacia.eu