Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Terug

Životopisy svätých

SV. BORIS a GLEB kniežatá /24. 7. 2019/ (zomr. r. 1015)

SV. BORIS a GLEB kniežatá Svätí Boris a Gleb boli bratia, synovia sv. Vladimíra a Anny, byzantskej kňažnej. Kyjevský knieža Vladimír mal celkove dvanásť synov, no zo všetkých mal najradšej Borisa a Gleba, ktorí vynikali tak duchovnou, ako aj telesnou krásou. Boris bol mierny, láskavý a ponížený; Gleb zasa vynikal dobrotou a milosrdenstvom a veľmi rád pomáhal chudobným a biednym. Na sklonku života rozdelil Vladimír svoju rozsiahlu dŕžavu medzi svojich synov. Boris dostal Vladimírsko a Gleb Muromsko. No krátko potom, po smrti jedného z bratov - Vjačeslava (Václava), Boris prevzal správu jeho kniežatstva - Rostovska. Toto susedilo s Muromskom a tak dvaja bratia, ktorí si boli blízki duchovne, boli blízko aj územne. Nástupcom Vladimíra v Kyjeve sa stal ich starší brat Svjatopolk (Svätopluk). Ten sa chcel stať vladárom celej otcovej dŕžavy, a preto sa rozhodol zbaviť sa ostatných bratov. Prví mu padli za obeť Boris a Gleb. Ešte za Vladimírovho života, roku 1015, hrozila kyjevskej dŕžave invázia Pečenegov. Keďže Vladimír už vtedy ležal chorý na smrť, zavolal si Borisa, zveril mu vojsko a poslal ho na výpravu proti Pečenegom. A kým bol na výprave, Svjatopolk najal vrahov, ktorí ho mali usmrtiť. Niektorí bojari radili Borisovi, aby využil prítomnosť vojska a tiahol proti Svjatopolkovi a odstránil ho z Kyjeva. No Boris odmietol so slovami, že radšej zomrie, ako by spáchal akúkoľvek nespravodlivosť proti svojmu staršiemu bratovi. Preto aj rozpustil vojsko. Do svojho kniežatstva sa vrátil iba s niekoľkými sprievodcami, medzi ktorými bol aj kňaz Juraj. V nedeľu 24. júla 1015, po bohoslužbe, sa odrazu objavili Svjatopolkom poslaní vrahovia. Kopijami usmrtili Borisa, kňaza Juraja a možno aj iných. Verní bojari pochovali Borisa v chráme sv. Bazila na Vyšehrade. O krátky čas sa Svjatopolk rozhodol zabiť aj Gleba. Poslal k nemu do Muroma poslov, ktorí mu povedali, že jeho otec Vladimír je veľmi chorý (hoci už bol mŕtvy), aby ho prišiel navštíviť. On sa hneď vydal na cestu. Keď už bol blízko Kyjeva, vrahovia ho 5. septembra 1015 napadli a usmrtili. Mŕtve telo hodili do krovia. Tam ho ľudia neskoršie našli a pochovali. Keď bol Svjatopolk vyhnaný z Kyjeva a zavládol tam Jaroslav, pozostatky oboch bratov, ktorých si ľudia už uctievali ako svätcov, boli prenesené do Kyjeva, do im zasväteného dreveného chrámu. O sto rokov neskoršie (1115) postavili na ich počesť kamenný chrám a v ňom uložili ich pozostatky. O kňazovi Jurajovi, ktorého sme spomenuli, letopisec zaznamenal, že pochádzal z Uhorska. No iste nebol Maďar, ale Slovan, a to buď Rusín alebo Slovák byzantsko-slovanského obradu. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Tatran Bratislava 1991

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations