Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Terug

Z dnešného evanjelia

Nechajte oboje rásť až do žatvy /27. 7. 2019/

Nechceli by sme týmto kúkoľom nazývať ľudí, ani tých najväčších škodcov, ale kúkoľom je zlo, ktoré rozsievajú ľudia. Ale my často netrpezlivo žiadame okamžitú reakciu zo strany Boha a okamžitý Boží trest. Chceme mať zadosťučinenie vidieť na vlastné oči triumf spravodlivosti a pokorenia hriešnikov. Radi by sme to vybavili dokonca vlastnými rukami: Chceš, Pane Bože, aby sme šli a vyzbierali ten kúkoľ? Ale Boh radí trpezlivosť. Obdaril človeka slobodnou vôľou, a človek - v určitom zmysle - má právo urobiť s touto slobodou to, čo sa mu páči. Boh je taký citlivý, čo sa týka našej slobody, že ju nechce narušiť, pokiaľ mu to nedovolíme - až do smrti, keď nám ju vezme (J. Green). Až do smrti: nechajte kúkoľ rásť až do žatvy - hovorí hospodár tým netrpezlivým sluhom. Pán Boh vo svojej trpezlivosti postupuje ako múdry vychovávateľ: človek má sám na sebe zakúsiť následky vlastných omylov, presvedčiť sa na vlastné oči a na vlastnej koži, aké zlo prináša zneužitie slobody. Pán Boh to dopúšťa nie pre záhubu hriešnika, ale pre jeho zamyslenie. Takáto bolestná skúsenosť privádza ľudí najúčinnejšie na správnu cestu. Nepozorujeme okolo seba - blízko či ďalej - ako včerajší hriešnici, rúhači, tí, čo pohoršovali, vykonávajú dnes s nadšením náboženské praktiky? Sú to možno tí, ktorých naša netrpezlivosť chcela predčasne zviazať do snopov na spálenie. Božia spravodlivosť sa snaží predovšetkým nie o zničenie hriešnika, ale o víťazstvo, aké si v jeho duši a živote odnáša pravda. Boh dáva aj hriešnikovi šancu, aby konal až do konca. A dáva mu čas, aby prešiel ťažkú cestu späť k nemu, ktorá môže byť dokonca veľmi dlhá. Zdroj:www.evanjelizacia.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations