Koľkokrát si už vzal Ježiša za slovo a prosil, hľadal, no mal si pocit, akoby tvoje modlitby ostali nevypočuté? Stáva sa to nám všetkým. Môže nás to aj odradiť.
Inými slovami, vyznieva to, akoby Ježiš hovoril, že modlitba funguje ako automat. Stlačíš požiadavku a vypadne ti odpoveď. Ale Ježišovi ide o niečo hlbšie ako len o rýchlo účinkujúcu modlitbu. Ježiš sa nám pokúšal priblížiť, akého Otca máme v nebi. On nám nedá zlé veci a nikdy nás nenechá v beznádeji. Veľmi nás miluje. Keďže nás pozná dokonca oveľa lepšie ako my sami, vie, čo skutočne potrebujeme - aj po čom naozaj túžime.
Znamená to, že by sme mali prestať prosiť o veci, po ktorých túžime? Určite nie. Boh sa teší, keď sa na neho obraciame, aj keď sú naše modlitby krátkozraké alebo nesprávne nasmerované. Vždy, keď sa modlíme, vstupujeme do Božej prítomnosti a tým sa otvárame jeho milosti, hoci nám to, o čo prosíme, nemusí dať okamžite.
V modlitbe ide o viac než len o prijímanie. V modlitbe máme výsadu prehĺbiť svoj vzťah s Pánom. Znie to neuveriteľne, ale je to tak: Stvoriteľ všetkého si želá, aby sme poznali jeho srdce! Chce, aby sme porozumeli jeho múdrosti a spravodlivosti, aby sme zatúžili po tom, po čom túži on.
Ježiš si praje, aby sme neprestávali prosiť, hľadať a klopať. Chce nám dávať to, čo potrebujeme, ale zároveň si želá, aby sme budovali vzťah s ním. Preto nám hovorí, aby sme sa modlili s pevnou, odhodlanou, ba až zaťatou vytrvalosťou. Keď to budeme robiť, spoznáme, čo je najdôležitejšie Bohu, a začneme o to prosiť. Boh nám chce dať nebeské kráľovstvo a, ako sľubuje Písmo, všetko ostatné dostaneme navyše.

Otče, daruj mi viac svojho Ducha, aby som vytrvalo prosil, klopal a hľadal tvoje kráľovstvo. Keď to budem robiť, zjavuj mi, kto je Ježiš a ako veľmi miluje každého z nás.