Na prvý pohľad by sme sa mohli domnievať, že Ježiš neuznával veľkosť svojej matky alebo si ju dokonca nevážil, keď povedal, že jeho matkou, bratmi a sestrami sú tí, čo plnia Božiu vôľu. Ale z iných častí Písma vieme, že Ježiš si veľmi vážil svoju matku. Dokonca keď visel na kríži, zveril jej úlohu, aby bola matkou nás všetkých.
Čo teda Ježiš vlastne povedal, keď pred zástupom vyslovil tieto záhadné slová? Po prvé musíme potvrdiť, že Panna Mária bola skutočne tou, ktorá počúvala Božie slovo a zachovávala ho. Povedala áno Božej výzve porodiť dieťa, ktoré sa zázračne počalo skrze Ducha Svätého. Povedala áno napriek tomu, že si vedela predstaviť všetky klebety, ktoré budú počas jej tehotenstva o nej kolovať. Povedala áno a pritom dobre vedela, že Jozef ju môže opustiť. Súhlasila s rokmi starostlivosti o Ježiša, hoci vo svojom srdci vedela, že príde čas, keď ho bude musieť odovzdať nebeskému Otcovi. Aj Jozef počúval Božie slovo a zachovával ho. Nechápal celkom, aká bude jeho budúcnosť, ale Boh ho presvedčil, aby prijal Máriu za manželku a vychovával Ježiša ako svojho syna.
Keď Ježiš povedal: "Blahoslavení sú tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho," sľuboval, že každý, kto počuje a prijíma Božie slovo s tou istou poslušnosťou a vernosťou ako Panna Mária, zakúsi požehnanie a jeho blízkosť. Všetkým, ktorí ho nasledovali, ukazoval, že ísť k Otcovi znamená nasledovať príklad tejto vernej ženy. Jej veľkosť nespočívala v tom, že porodila a vychovala Ježiša. Spočívala v jej pokornej, dôverujúcej poslušnosti Božiemu volaniu. Panna Mária mnohokrát povedala Bohu áno, keď nasledovala Ježiša počas jeho služby. Vďaka tomu, že povedala "áno", sme oslobodení od hriechu a môžeme prijať ten istý, napĺňajúci, dobrodružný život poslušnosti, ktorý žili Panna Mária a svätý Jozef.

Otče, daj mi srdce, aké mali Ježiš, Mária a Jozef. Oni všetci povedali áno tvojmu slovu. Nech nezabudnem, že požehnanie nepríde na základe mojich veľkolepých a dôležitých činov, ale na základe jednoduchých, láskyplných skutkov poslušnosti.