|
Svätý Tomáš Akvinský, pokúšajúc sa vysvetliť, ako pôsobí Duch Svätý v našom srdci, snažil sa vytvoriť analógiu. Predstav si, že si na mori v malej loďke, ďaleko od pevniny. Namáhavo vesluješ, aby si sa vrátil na pevninu, keď si zrazu s hrôzou uvedomíš, že to nikdy nezvládneš. Potom prichádza na scénu Pán a pripevní na tvoju loďku plachtu. Teraz ťa môže vietor odniesť bezpečne k pobrežiu!
Toto bol Akvinského spôsob, ako nám povedať, že Duch Svätý nám môže pomôcť urobiť veci, ktoré by sme sami nezvládli. Ale príbeh hovorí aj o tom, že potrebujeme zostať spojení s milosťou, ktorú Duch Svätý ponúka, udržať naše plachty života rozvinuté, aby nás mohol viesť.
Ako vyzerá rozvinutá plachta? Je otvorená voči vetru, pripravená reagovať zakaždým, keď zafúka. Pre nás to znamená zdvíhať naše plachty každé ráno v modlitbe, udržať ich zdvihnuté počas dňa, aby sme zachytili Ducha Svätého vždy, keď zavanie.
Tak ako bežný vietor príde a odíde, tak aj duchovný vietor. Budú dni s úplným bezvetrím, keď nás Duch volá, aby sme svoju vieru žili akoby sami. Budú búrlivé dni, keď sme si istí, že nás Duch Svätý vedie a ukazuje nám cestu. A budú dni, keď sa nám bude zdať, že môžeme zachytiť vánok, no nebudeme si istí. A toto sú dni, a tých bude veľa, keď musíme ostať v úzadí a viac načúvať tichému, nenápadnému hlasu Ducha.
Kľúčom k úspechu je vždy sa pozerať, očakávať, byť pripravení, keď nami začne Duch hýbať. Časom sa staneme citlivejšími na vanutie Ducha, dokonca aj počas najpokojnejších dní. A budeme vnímavejší na jeho vanutie aj v napätých dňoch, keď budeme cítiť, že musíme brániť svoju vieru alebo udať dôvody, prečo veríme.
Tak sa v tom cvič a dovoľ, nech ti Duch ukáže, ako sa stať nástrojom milosti v tomto svete.
|
