"Dievča, hovorím ti, vstaň!" - 31. 1. 2017

V našom každodennom živote sa často opakuje slovo viera. Nemusí sa spomínať iba v náboženskom význame, ľudia sa ho naučili používať aj v bežnom živote. Hrozí tu však nebezpečenstvo, že častým opakovaním stráca pre nás význam a zovšednie nám. Aby tomu tak nebolo, Cirkev nám podáva dnešné evanjelium a v ňom slová samého Krista, ktoré adresoval chorej žene a Jairovi, predstavenému synagógy. Nimi nás chce upevniť vo viere a má nám pomôcť, aby sme ju správne pochopili. Jairus si spočiatku o Ježišovi myslel, že je zázračný lekár, ktorý lieči silou rúk. Preto ho prosí, aby na chorú dcéru vložil ruky. Cestou k jeho domovu sa však k Ježišovi priblížila chorá žena, ktorá verila, že stačí, aby sa ho dotkla a ozdravie. Ježiš to využil a povedal jej: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby. Tým dal všetkým najavo, že bez viery nie je možné uzdravenie. Potom pokračovali cestou k Jairovmu domu. Pribehli im však naproti ľudia, ktorí oznamovali, že dievča zomrelo. Boli si istí, že Ježišova moc tu končí. Aj Jairus sa mu chcel poďakovať za ochotu, s tým, že tu už niet pomoci. Ježiš ho však posilnil: Neboj sa, len ver! Plačúcim pred domom povedal, že dievča nezomrelo, iba spí, za čo ho oni vysmiali. Pre Ježiša smrť nie je definitívnym odchodom z tohto sveta, ale spánkom. Potom pred očami rodičov dievčaťa a troch apoštolov urobil veľký zázrak. A hoci ich na to pripravoval, zostali zdesení a nedokázali v prvom momente pochopiť jeho silu a skutok, ktorý urobil. Ako chce Ježiš cez tieto príhody vychovať nás? Už pri stretnutí s chorou ženou nám ukazuje, že aj my máme podniknúť všetko, čo len môžeme, aby sme prišli do kontaktu s ním. Musíme sa k nemu priblížiť cez modlitbu, sviatosti a cez blížnych. Potom nás chce vidieť plných viery, aby sme ho vždy mali pred očami, prichádzali k nemu a túžili pri ňom zostať. Kristus je Život, on všetkým dokazuje, že je pánom aj nad smrťou. Každý, kto cíti žiaľ a bolesť, môže v ňom nájsť Spolutrpiteľa a Pomocníka. K tomu však potrebujeme silnú vieru, lebo nevera je prekážkou priblíženia sa k Ježišovi aj k blížnym. Vo Verdiho opere Nabucco vystupuje zlomyseľná dvorná dáma Abigail. Keď vyšli najavo jej zločiny a ona nemala silu znášať zodpovednosť za ne, rozhodla sa spáchať samovraždu, lebo nemala vieru v Boha. No pred tým, ako si siahla na život, vyhlásila: Šťastný je človek, ktorý má vieru! Áno, šťastný je človek, ktorý má vieru. Povieme si, že dnes je ťažké si udržať vieru, lebo ľudia si mnohé veci dokážu vysvetliť rozumom, a potom aj veda a technika sú na vysokej úrovni. Preto sa možno niekto spýta: Ako je dnes možné udržať si vieru? Najdôležitejšie je mať stálu snahu spoznávať Boha, slúžiť mu a prosiť neustále o dar viery. Ježiš nám počas svojho pozemského života priblížil Boha. Spomeňme si napríklad na podobenstvo O márnotratnom synovi. Otec ho prijíma naspäť a teší sa, že ľutuje svoj predchádzajúci života a vracia sa domov. Taký je Boh! Alebo keď farizeji pristihli ženu pri cudzoložstve a chceli ju kameňovať, Ježiš sa jej zastane a neodsúdi ju. Aj taký je Boh! Ježiš nám predstavil Boha ako dobrého a láskavého Otca. Vďaka Ježišovmu slovu sa povzbuďme a upevňujme vo viere v Boha, ktorú si nenecháme iba pre seba, ale ju budeme rozširovať na našich bratov a sestry. Budeme ukazovať celému svetu, že láskavý Boh je aj naším Bohom, my v neho veríme a milujeme ho. Vtedy viera nám nezovšednie, ale ešte viac nás priblíži k Bohu.