Dominikánske mariánske litánie pochádzajú z 13. Storočia. Zvolanie Oroduj za nás sa nevyslovuje za každou invokáciou, ale iba raz na konci každého akrostichonu pri slovách Svätá Mária. Akrostichon je vo všeobecnosti báseň, v ktorej začiatočné písmená každého verša vytvárajú konkrétne zmysluplné slovo alebo vetu.
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
Kriste, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa.
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
Otec na nebesiach Bože
Syn, Vykupiteľ sveta, Bože,
Duch Svätý, Bože,
Svätá Trojica, jeden Boh,
zmiluj sa nad nami.
Za každým veršom nasleduje „Oroduj za nás“
Blažená priateľka nebeského Otca.
Oroduj za nás.
Velebená Matka Božieho Syna.
Mocou Ducha Svätého zatônená.
Pôvabný príbytok Svätej Trojice.
Nad všetky zástupy blažených duchov vyvýšená.
Detstvom Jána Krstiteľa potešená.
Patriarchami očakávaná.
Prorokmi predpovedaná.
S apoštolmi vo večeradle zjednotená.
S mučeníkmi mučeníctvu zasvätená.
Vyznávačmi chválená.
Pannami milovaná.
S Máriou Magdalénou pod krížom plačúca.
Nad všetkých svätých a sväté svätejšia.
Svätá Mária anjelom pozdravená.
Až na konci každej strofy nasleduje „Oroduj za nás“
Svätá Mária.
Lahodná manna,
Žiara lásky,
Ratolesť ľubeznej vône,
Vládkyňa slávy,
Obhajkyňa hriešnych.
Oroduj za nás.
Svätá Mária.
Drahocenná perla,
Vyzdobená komnata,
Oslávená Kráľovná,
Krásna brána,
Nevysloviteľná radosť anjelov.
Oroduj za nás.
Svätá Mária.
Vyvolená Matka,
Večným milovaná,
Správne pravidlo,
K výšinám zameraná,
Dokonalá priateľka.
Oroduj za nás.
Svätá Mária.
Sladká Matička,
Vzor anjelského života,
Ružou ovenčená,
Nadovšetko vyvýšená,
Láskou planúca.
Oroduj za nás.
Svätá Mária.
Mierna ako ovečka,
Slávna dcéra Anny,
Napravujúca činy Evy,
Veľká radosť,
Sladká manna anjelov.
Oroduj za nás.
Svätá Mária.
Zázračné stvorenie,
Vznešená Rodička,
Držiteľka práv kráľovstva,
Zvnútra i zvonku čistá,
Spojenie priateľstva.
Oroduj za nás.
Svätá Mária.
Prameň milosrdenstva,
Jasná výšina,
Ruža plná milosti,
Ľúbezná žiara medzi ženami,
Naše oslobodenie od trestu.
Oroduj za nás.
Svätá Mária.
Podivuhodná Matička,
Zvrchovaná služobnica,
Kráľovná Sibyla,
Pod krížom zrosená slzami,
Láskou planúca iskra.
Oroduj za nás.
Svätá Mária.
Matka Pána,
Istá nádej človeka,
Odovzdaná do Božej vôle,
Nepriateľka démona,
Blažená Pani anjelov.
Oroduj za nás.
Svätá Mária.
Matka Božia, Mária, ty liek duší,
Nakloň k nám svoj sluch, Mária,
Spravuj nás, Mária, naša Kráľovná,
Osvecuj nás, Mária, svetlo nebeské,
Láskou rozpaľuj nás, Mária, Hviezda ranná.
Oroduj za nás.
Milostivá nám buď, najsvätejšia Mária.
A za nás, Pani, oroduj.
Milostivá nám buď, najsladšia Mária.
A za nás Pani, oroduj.
Za každým veršom nasleduje „Pomáhaj nám, Panna Mária“
Pre posvätný deň tvojho narodenia.
Pomáhaj nám, Panna Mária.
Pre posvätný sľub tvojho panenstva.
Pre tvoju svätú poslušnosť, Panna, Hviezda morská.
Pre posvätných deväť mesiacov, keď si v živote nosila Božieho Syna.
Pre svätú dobu po tvojom pôrode, keď si svoje nemluvňa dojčila.
Pre tvoju radosť, keď ťa mudrci našli so Synom.
Pre pokorný príklad posvätnej obety v chráme.
Pre posvätných sedem rokov prežitých v Egypte so svojim požehnaným Synom.
Pre sväté tri dni, keď si ho v bolesti hľadala.
Pre posvätný sobotný deň, keď si svoju vieru zachovala.
Nám hriešnym.
Pomáhaj nám, Panna Mária.
Aby skrze teba, Blahoslavená, bola Cirkev.
Pomáhaj nám, Panna Mária.
Aby skrze teba, Blahoslavená, bola Cirkev upevnená v stave milosti.
Aby si Rehoľu Kazateľov pripojila medzi zástupy anjelov.
Aby sme čistí ako ľalia žili pre teba a tvojho Syna.
Aby ti Rehoľa Kazateľov zostala naveky verná.
Aby tvojim pričinením naše modlitby prinášali ovocie.
Aby ti bolo naše spoločenstvo milé, plná milosti.
Aby si na nás, svorných v láske, uprela svoje milosrdné oči.
Abby si svojich ctiteľov a priateľov stále zachovala v dobrom.
Aby si zhliadla na naše prosby a prihovorila sa za ne u svojho Syna.
Aby si nás plodom svojho života stále potešovala.
Dcéra Božia Mária.
Pozri na nás.
Dcéra Joachima, Mária.
Miluj nás.
Dcéra Anny, Mária.
Prijmi nás.
Ovečka Božia, ty si brána nádeje,
vezmi nás k Synovi.
Ovečka Božia, spoj nás s ním,
panenská ľalia.
Ovečka Božia, daj kráľovstvo odpočinku
po vyhnanstve.
Nasledujú modlitby: Otče náš, Zdravas Mária.
V: Oroduj za nás, svätá Božia Rodička.
R: Aby sme sa stali hodní prisľúbení Kristových.
V: Učiň ma hodným chváliť ťa, Panna presvätá.
R: Daj mi silu proti tvojim nepriateľom.
V: Pane, vyslyš moju modlitbu.
R: A moje volanie nech dôjde ku tebe.
Modlime sa:
Dobrotivý Pane Bože,
prosíme ťa, na orodovanie
blahoslavenej a slávnej Božej Rodičky Márie
a všetkých tvojich svätých
láskavo chráň naše rodiny i našu vlasť
pred každým protivenstvom
a pred nástrahami nepriateľov.
Skrze Krista, nášho Pána.
R: Amen.
Litánie si môžete stiahnúť vo formáte Word tu.
Vincent Ferrer sa narodil 23. januára 1350 vo Valencii vo východnom Španielsku v rodine notára Viliama a Konstancie. Bol štvrtým dieťaťom v poradí. O jeho detstve však nevieme nič. Ako sedemnásťročný vstúpil do rehole dominikánov a o rok neskôr zložil prvé sľuby. Bol veľmi nadšený. Usilovne sa učil a veľa sa modlil. Študoval vo Valencii, v Barcelone a v Toulouse v južnom Francúzsku. Za kňaza bol vysvätený asi v roku 1378. Bol veľmi činným a horlivým kňazom. Veľa kázal, spovedal. Zmieroval kráľov navzájom, bol ich radcom a spovedníkom kráľovnej Jolandy. Okrem toho vyvíjal aj sociálnu činnosť, staral sa o núdznych. V Cirkvi v tom čase nastal rozkol (schizma). V roku 1378 bol v Ríme zvolený za pápeža Urban VI. Časť kardinálov, zväčša francúzskych, však nebola spokojná s voľbou, a tak si zvolili vlastného pápeža Klementa VII., ktorý sídlil v Avignone. Tento rozkol trval asi päťdesiat rokov. Mnohí boli z tohto správania kardinálov dezorientovaní. Aj Vincent sa pridal na stranu protipápeža Klementa. Po smrti tohto protipápeža kardináli opäť zvolili ďalšieho, Benedikta XIII., ktorý Vincenta povolal do Avignonu, urobil ho svojím osobným kaplánom a spovedníkom. Zároveň mal na starosti pápežský palác ako správca. No postupne, všímajúc si okolnosti, ktoré sa diali okolo neho i vo svete – množstvo nepokojov (turecké vpády, anarchia v Španielsku a Taliansku), heretici (Wicklef, Hus), začal si viac uvedomovať, v akej bezútešnej situácii je Cirkev. Napomínal protipápeža Benedikta, aby sa spamätal. On však neposlúchol. Vincent ťažko ochorel. Vtedy mal videnie Krista spolu so sv. Františkom Assiským a sv. Dominikom. Kristus mu povedal: „Ostaň pevný, hneď opusť pápežský dvor, lebo som si ťa vyvolil hlásať evanjelium v Španielsku a vo Francúzsku.“ Keď to Vincent rozpovedal Benediktovi, on ho nechcel prepustiť, ba vymenoval ho za kardinála. No Vincent sa nedal. Nakoniec ho pápež prepustil.
Vincent roku 1399 opustil Avignon. Precestoval Španielsko, Francúzsko, severné Taliansko, Švajčiarsko, Nemecko. Pri každej príležitosti kázal. Ľudia ho počúvali s radosťou, mal dar výrečnosti. Len v Španielsku obrátil dvadsaťpäťtisíc Židov a osemtisíc moslimov. Mnoho ľudských sŕdc sa pohlo a obrátilo svoj život k lepšiemu. Keď ľudia vedeli, že prichádza, vyšli mu v zástupoch oproti. Aj sám pápež Martin V. ho vítal, ba aj králi. Všade zanechával hlbokú a dlhú odozvu v srdciach ľudí. Na jeho slová ľudia budovali kláštory, nemocnice, mosty ponad prudké rieky. Boh mu dal dar predpovedať udalosti, dar jazykov – hovoril svojím rodným nárečím, a predsa ho všetci rozumeli. Patril medzi najväčších kazateľov stredoveku. Dostal od Boha naozaj veľmi veľa príležitostí, aby sa stal pyšným na svoje schopnosti. No nestalo sa tak. Vždy bol skromný, ponížený a poslušný. Nikdy nejedol mäso, každú noc sa bičoval do krvi, nikdy nebral peniaze napriek častým ponukám. Ak zobral, tak len preto, aby ich zase rozdal chudobným.
V roku 1409 sa do talianskeho mesta Pisa zišli kardináli s cieľom odstrániť dvojpápežstvo. Zvolili nového pápeža – Jána XXIII. Dvaja starí pápeži sa však svojich úradov nevzdali, a tak namiesto dvoch pápežov boli už traja. Vincent vyvinul všemožné úsilie, aby sa tento stav zrušil. Avšak až na koncile v Kostnici roku 1417 bol zvolený pápež Martin V. a ostatní traja sa úradu vzdali. Vincent sa síce osobne nezúčastnil na koncile, no plne podporoval jeho závery.
Posledné dva roky svojho účinkovania strávil Vincent v Bretónsku, kde tiež neúnavne kázal. Ku koncu však začal pociťovať vyčerpanosť a únavu. Na radu svojich spolubratov sa vydal na cestu do vlasti. No došiel iba do mesta Vannes. Obyvatelia ho s radosťou vítali, no zarmútili sa, keď z jeho úst počuli, že do ich mesta neprišiel kázať, ale zomrieť. Dostavila sa silná zimnica a Vincent zomrel 5. apríla 1419. Za svätého bol vyhlásený roku 1458.
Životopis je prevzatý z zivotopisysvatych.sk
