Klauduša Kubečka

Moja nová modlitba.

2014-07-11T17:53:42Z

Občas uvažujem nad tým, a snažím sa skúmať moju modlitbu. Modlím sa správne? Je dobré to, ako prichádzam pred Ocka? ťažko povedať. Ale uvedomujem si, že sa mi často stáva, že v modlitbe len meliem, meliem ja a nedávam priestor Bohu, aby hovoril a konal On.

A potom si vravím:,, Hm, prečo asi Boh nekoná? kde je chyba? " Haha, kde by bola?... Keď ho nedokážem pustiť k slovu v modlitbe, ako Ho pustím do môjho života aby zasahoval v ňom? Asi nijako. :) Keď som sa dlhšiu dobu modlila zato, a snažila sa správne modliť, uvedomila som si, že sa mam prestať modliť. Teda, lepšie povedané - prestať hovoriť. A namiesto toho, som sa vždy najprv snažila zadívať Naňho, vyvyšovať ho, chváliť. Aj Šalamún hovoril, aby sme sa nenáhlili do Božej prítomnosti so slovami. To robia blázni. A nerobievame to často aj my?

Zadívaš sa na nočnú oblohu. Na ranný východ slnka. Na to, ako si vtáky lietajú sem a tam /zvyknem ich pozorovať a neuveriteľne im závidím ich slobodu :) / Vyrazilo ti to dych? Zostal si užasnutý? Pokorení tým, aký veľký a mocný je náš Tatko? Mňa osobne najviac fascinujú hviezdy, dokážem sa na ne dívať veľmi dlhú dobu. :) A to ma privádza k chvále a Jeho uctievaniu. Myslíte, že Bohu chcel, aby sme si pri pomyslení aký maličký sme v porovnaní s Ním hovorili: : ,,Fíha, Boh je nesmierne veľký!,, Myslím, že nie, skôr aby sme si dali otázku: ,,Kto vlastne som?" Zamýšľate sa niekedy nad uveriteľnou zložitosťou stvorenia? Jeden týpek, nepamätám si meno, raz povedal: ,,Na ľudí naozaj zapôsobí a doľahne ich uvedomenie si vlastnej bezvýznamnosti až vtedy, keď porovnajú samých seba s majestátnym Bohom.,, Akékoľvek sú Božie dôvody na toľkú rozmanitosť, tvorivosť vo vesmíre, v prírode, v našom tele, myslím, že zmyslom toho je oslava Boha. Toho, ktorý to všetko stvoril. Božie umenie hovorí o ňom samom, o Jeho veľkosti a majestátnosti... Vyjadruje to kým Boh je a aký je. V žalmoch sa píše: ,,Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo Jeho rúk. Deň dňu o tom podáva správu a noc noci to dáva na známosť. Nie sú to slová, nie je to reč, ktorá by sa nedala počuť. Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta,, (Žalm 19, 2 - 5 )

Niekedy som nevedela ako reagovať na Jeho veľkosť. No dnes už viem aj to, ako vstupovať do modlitby. S nesmiernou chválou Boha, ktorý ma utvoril tak zázračne. (žalm 139) Naučila som sa, vstupovať do modlitby s tým, že mlčky len upieram zrak na Boha. Na nášho Múdreho, neuveriteľne milujúceho Ocka. Ocka, ktorý je tak kreatívny a rozmanitý. Všetko toto stvoril. Minule som niekde čítala, že húsenica ma v hlave dvestodvadsaťosem svalov. - fíha! Celkom dosť na hmyz, hejže? Veľa krát si Jeho veľkosť ani neuvedomujem. A čo ty?

Preto ho máme uctievať, vstupovať do modlitby s chválou Toho, aký je nesmierne skvelý. Jeho umenie, dielo Jeho rúk a jeho stvorenie vyjadrujú skutočnosť, že je nesmierny úžasný. Amen. Nikto nie je ako on. On je Kráľ kráľov, Pán pánov, začiatok a koniec, je ten ktorý bol, ktorý je a ktorý príde.

Chválim Ťa Pane zato, aký si superský.

Môžem ja TOTO? ;)

2014-06-26T16:16:41Z

Občas mam dosť veľa otázok na Ježiša. Je síce pravda, že modlitba je rozhovor, no moja modlitba tak občas nevyzerá. Iba prídem, poviem Ježišovi: počúvaj, tak toto je tak.. toto zase onak, a vieš čo, v škole je všetko super, mám z toho radosť, ďakujem, že mame fájn vzťahy a nemôžeš s týmito a týmito vecami niečo spraviť? /a Ježiš je superský a pomáha./

...a v podstate si neuvedomujem, že som zabudla na budovanie vzťahu. Veď o to ide, budovať vzťah z Ježišom. Potom sa stratím niekde v ruchu každodenných činnosti a ani si neuvedomím a som tam kde som nechcela byť. Na dne. A tak si hovorím, že kde som spravila chybu? Ako je to možné? ...V tom období je pre mňa najťažšie utvrdiť sa v myšlienke: Boh je dobrý. Boh je dobrý. Amen

Keď má milión tisíc päťsto dôvodov nakričať na mňa. Vyhodiť ma cez zatvorené okno. Povedať: No, Kubečka, my sme už skončili. Čo je veľa, to je veľa.

Je ťažké myslieť si, že ešte sa môžem vrátiť a pozrieť na Ježiša. Ale môžem. Stále som riešila, čo spravím s týmto hriechom? A čo tento? Fúha, musím niečo vymyslieť aby som sa tomu nabudúce vyhla. Veď Ježišov pohár trpezlivosti pretečie, uvidíš Kubečka... lenže on nepretečie, lebo on nemá prečo a myslím, že ani ten pohár nemá :D Lebo Ježiš mi nič nevyčíta. On túži potom aby som sa vrátila. A hlavne mojím problémom nie je hriech ani mojou úlohou nie je nad ním zvíťaziť. Ježiš ho už porazil na kríži. Mojou úlohou je usilovať sa o vzťah s Ježišom.

Ďakujem Ti Pane, zato, že si toho môžem byť vedomá.

A viete, miera viery sa meria tým, ako veľmi si presvedčený, že Boh je dobrý. Každý jeden prielom pochádza z presvedčenia, že Boh je dobrý. Božia dobrota sa nedá zveličiť. Bill Johnson

Bože, prosím, zväč dnes naše poznanie tvojej dobroty.

Za všetky komentáre, akéhoľvek reakcie a pod. dakujem .

Boh je... najlepší.

2014-03-24T16:55:51Z

Už ma poznáte, viete, že to bude opäť niečo zo života nejaká skúsenosť. Ale nedajte sa odradiť! :D Dnes to bude mocné! Lebo náš Boh je mocný, ou je Amen. Začnem piatkom, lebo v piatok to začalo. Celkom logické, však? Aj ja si to myslím :D

V piatok po tom, ako som sa vrátila zo školy sme mali brigádu u nás doma, takú suprovú brigádu, neverili by ste. Išlo o to, že robíme nové oplotenie, no a Klauduška ako najväčší šéf majster, alebo hociaká iná funkcia, som sa pustila do betónovania...ako všetko spočko, lebo ten betón bolo potrebné hádzať do vnútra do prekladov, uff. Každý vie o čom hovorím? Ou, je super, že sa vyznáte (aspoň vy) :D No a ja, samozrejme, som si trúfala...veď to dám, a stále som tam behala s lopatou v ruke - predstavte si to. Ako predstava- je to asi nič moc. Ale aj tak. Aby ste boli v obraze. :D Všetko bolo super. Len škoda, že len do sobotňajšieho rána. Zobudila som sa skoro ráno (teda okolo 8,00- a áno, na sobotu je vsať o ôsmej mega skoro :D ) nato, že ma bolí krk, a prechádzalo to hádam aj celou mojou chrbticou, a bolo to veľmi nepríjemné a samozrejme na základe bolesti, som bola nútená vstať... Hovorím si okay, to prejde. A ono to aj prešlo, nejako som to ,,rozchodila,, trochu to bolo samozrejme cítiť, ale dalo sa to vydržať(rozchodila ale nie na dlho). A okrem toho, som si asi vo štvrtok povedala, že začnem skákať na švihadle. Len tak, aby som sa možno dostala do kondičky :D (to taaaak dobre znie, kondička :D ) alebo iba cítila sa fájn, že ,,aspoň niečo robím,,. Tak v popoludňajších hodinách som si povedala, že ok, idem nato. Začala som skákať, dala som si tisíc preskokov. :D (nie, nie, nemýľte sa, to nie je len. to že AŽ. :D ) A už počas skákania, ma bolela chrbtica, a dostatočne...ale vravím si: to dám, doskáčem a potom si oddýchnem- tak to prejde. Neprešlo to. :D

V nedeľu to už bolo kruté. (Kruté, druhé slovo, ktoré používam dostatočne často, nie aby boli veci okolo mňa kruté, ale asi sú... super nie? :D) Celý deň ma bolela veľmi chrbtica aj keď som sa snažila na to nemyslieť tak ako v sobotu, nedalo sa, lebo tá bolesť bola o niečo horšia ako v sobotu.

A tak som to nechala tak...

Večer boli chvály- aha! Už aj viete, prečo som to v úvode spomínala. :D

A bol to skvelý čas s Otcom, a som za ňho strašne vďačná. Po úvodných chválach a po slove, tam boli nejakí ľudia z Californie z Bethelu, nemusíte to poznať. A oni boli ozaj super. Modlili sa za rôzne veci, udravenia a bolo to skvelé. Asi 5. človek, ktorý tam prišiel, začal hovoriť o tom, že sa majú postaviť ľudia, ktorých boli chrbtica. A ja si vravím: že waaaaaaau, keby som tam vtedy tak bola, že aj mňa to bolí. A v tom chalan ktorý to prekladal, z angličtiny, hovorí, že aj tí, ktorí sú doma a počúvajú livestream - živé vysielanie. A ja som pozerala, že.. super... a v momente: myšlienka: ,,ale nie, to predsa od Boha nemôžem žiadať, po prvé: som hriešná. Po druhé:prečo by to Boh robil? A po tretie: NIe je to moc? žiadať to od Boha? ,,

...A tak teraz si vravím, že dokelu, aj s takými myšlienkami.

Tak som sa začala tak v duchu modliť... a ten človek to prikázal v mene Ježiš... a po niekoľkých sekundách hovorí: No a teraz vstaňte a vyskúšajte či sa niečo zmenilo. (Aj v biblii Boh hovorí vyskúšajte ma...) A tak som sedela, a si vravím: že OK, Boh je dobrý. Vstala som a......... nič som necítila. A začala som sa predkláňať a nič... proste bolesť ako keby len tak, vzala nohy na plecia a odišla. A hej, ona vzala nohy na plecia a naozaj odišla. Bolesť odišla. Chapete? Ešte asi 10minút po tom, som chodila po izbe a predklaňala sa, a sadala si, ľahla som si. :D A Boh si musel vravieť, že : Klauduš: ale už dosť, :D bolesť odišla, tak sa prestaň naklánať :D :D

A je to supeeeeeerské!!!!!!!! chápete? jouuuuuuuuuu, proste náš Boh je skvleý, a ľudia aj vy- Pozývam Vás do toho. Poďme Boha vyskúšať. Lebo On je uplne superský a túži Vás uzdravovať. A nie len fyzický. Ou, ...ďakujme Pánovi lebo je dobrý.... Haleluja! :) :) jou jou jouuuuuu, poďte do toho.

GOD IS GOOD.

Lebo Bohu nič nie je nemožné.

P. S. Dnes už mám ďalšiu tisícku za sebou a cítim sa super.

P.S. 2 : Tulipány sú krásne.

Niekedy počuť raz, nestačí...

2013-12-23T18:56:08Z

Bola som vďačná za tú milosť, dobrej spovede ale stále som mala pocit, že to ešte nie je všetko. Že mi ešte niečo chýba. Nejako ma to brzdilo pri užívaní si Jeho úžasnej prítomnosti, po ktorej som dychtila... Najprv som nevedela prečo, taký ten pocit, na srdci... akoby mi niekto stále hovoril, že ešte musím niečo spraviť aby bola moja ,,očisťovacia kúra,, kompletná. Dalo by sa povedať, že moje ,,Ja,, sa bili. Jedno ,,ja,, vravelo, že všetko je v poriadku a druhé, že ešte stále som niečo nespravila a to niečo ma delí od Ježiša.

Asi týždeň som v tom takom ,,dennom snívaní,, stále uvažovala nad tým, čo mám ešte spraviť aby mi bolo odpustené... (Lenže mne už bolo odpustené, predsa pri tej spovedi) Ale aj napriek tomu, tá myšlienka ma prenasledovala.

Neustále som rozmýšľala čo môžem spraviť, aby keď sa narodí Ježiško, som sa mu mohla ,,pozrieť do očí,,.

Neodolala som... zašla som za kňazom, na spoveď..zas? :D ano...

Pýtala som sa ho na pokánie. A viete čo mi povedal?

Ja už pokánie (ako také- na odpustenie mojich hriechov) nemusím robiť...priam ho vôbec netreba. Lebo Ježiš to spravil, pred viac ako dvetisíc rokmi. Je dokonané. Určite ste to vedeli a viete čo, aj ja som to vedela. Iba som to potrebovala počuť znova. Je úžasne vedieť, že vy už nemusíte bojovať o odpustenie, že nemusíte ˇísť na krížˇ. Ježiš to spravil. Už to nie je treba. Wau!

Priznám sa, On mi to aj celý ten týždeň vravel, šepkal do ušká. No ja som stále mala pochybnosti, stále som si myslela, že ešte musím niečo urobiť.

Nie nemusím.

A tento pocit si už nechcem dať vziať.

Prajem Vám aby ste tieto skvelé Vianoce prežili vo vedomí toho, že vy už nič nemusíte, že je dokonané. Tešte sa z príchodu Ježiška, ktorý to spravil za nás. Veľa lásky a pokoja do rodín prajem.

Veríš tomu?

2013-10-03T14:40:57Z

Boh je Dobrý... Ano, hovorím AMEN.

A aj napriek tomu, že kráčame v tejto pravde a stotožňujeme sa s tým, ťažko je nám prísť k Bohu a vyznať.

Vyznať, že som padol...že moje viera bola slabá a možno že ešte je. Vieme aj to, že Boh nám chce odpustiť naše hriechy a že nám chce dať ďalšiu šancu aj keď -stú... a napriek tomu, je veľmi ťažké prísť a vyznať, pokoriť sa.

Lebo nám diabol kecá a tlčie do našich hláv, že uňho už pre nás niet prijatia a odpustenia. Ale to nie je pravda... V prvom liste Jánovom sa píše, že : Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy. Jn 1 (5,6) a ďalej, že

ak chodíme vo svetle, ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.

Ale: ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda.

A teraz to najviac: Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. Ameeeeeeen.

Toto je pravda, v ktorej máme kráčať.

Pravda, do ktorej ťa chcem pozvať. Ak aj ty máš pochybnosti a myslíš si, že už niet pre teba odpustenie taaak toto je tá pravda, ktorú si máš osvojiť a v ktorej máš kráčať.

Lebo #GOD IS GOOD

Buďte požehnaní+

Život v intimite

2013-08-08T18:16:25Z

A je?

Jasne, povieš si, veď som si prečítal taký a onaký článok čo a ako; vypočul som si skvelú prednášku od jedného typka a; ...dobre?! to stačí?! Nie určite nie...

My musíme budovať vzťah s Ježišom na intimite, -mohla by som povedať priam-, že až ,rozjímať, meditovať, -a dať tým priestor Bohu- tak by to nebolo úplne od veci :-)

...Nie je dôležité koľko článkov, videí, prednášok si prečítal/vypočul ale koľko času si venoval Bohu v tichosti... koľko krát si pozval Boha na prechádzku a pýtal sa možno na otázky, ktoré ti už dlho vŕtajú v hlave, alebo na nejaké verše z biblie, ktorým nerozumieš alebo si sa Ho pýtal akým mal deň.

V našom živote by mali niekedy nastať chvíle, kedy jednoducho necháme všetko –mobily, facebooku a všetky tie vymoženosti dnešnej doby, ktoré nás oberajú o čas ... a ten čas tráviť s Bohom.

To čo som ja pochopila, za ten čas čo si budujem s Ježišom vzťah je, že to celé o obete.

Náš život by sme mohli prirovnať k závodu, z ktorého veľa ľudí odpadáva. Nevydržia bežať až dokonca lebo nemajú motiváciu – niečo čoho by sa mohli držať a čo by ich posúvalo ďalej a dodávalo im to silu. ALE MY!

My tú motiváciu máme - biblia, rôzne verše, prednášky, dobré kázne kňazov z farnosti nám môžu byť tou motiváciou, ktorá nás bude hnať dopredu. Ale zase na druhej strane –ešte podotknem- nemôžeme byť len stále prikrmovaní lyžičkou –dúfam, že má chápete, zatiaľ:)-... my musíme budovať na intimite. My musíme mať osobný vzťah... len ty a Boh. A takto môžeme potom aj pracovať na svojej spáse.

Niekde som čítala že: ,,Pracujme na svojej spáse v bázni a trasení.,, Je tak?

Ak máme čas byť na počítačoch, facebooku, hrať videohry, vykecávať vonku s kamarátmi, sedieť a slniť sa, pozerať televízor, prečo si nenájdeme čas na Boha? :)

Poďte do toho spolu so mnou, poďme viac budovať náš vzťah...

Buďte požehnaní+.

Mládež.

2013-08-05T14:24:58Z

Modlíme sa za mladých ľudí - za prebudenie na SR a podobne.

Vidieť zmeny.

Niečo sa mení.

Teda - ja ich vidím a dúfam, že nie som jediná ale že aj v iných dedinách, mestách je vidno, že niečo sa mení. Ľuuudiiiaaa tiiieee mooodlitbbby - modlíme sa spoločne za mladých - VIAC. Ocko počúva. :-) WAU. To nie je len tak - do vetra. TU sa niečo MENÍ a ja osobne pozorujem zmeny.

Je to skvelé a úplne ma to motivovalo ísť do toho ešte viac a týmto blogom by som chcela povzbudiť aj Vás. Tých, ktorí sa už za mladých modlili - aby ešte vytrvali ale aj tých, ktorí sa za mladých ešte nemodlili. Pooďte do toho s nami. Chceme zmenu, však? Chceme zmenu na Slovensku, vidieť o pár rokov možno poriadok v politike, v zdravotníctve, v školstve a MY na tých postoch o niekoľko rokov budeme. Chceme vidieť mladých ľudí zapalených pre Ježiša- že je to tak?

Už len dodám: Matúš 7:7 :-)

Buďte požehnaní+.

Žehnanie iným.

2013-07-17T19:24:10Z

Ako to vlastne je?

Je pravda, že túžim chodiť v Božom mene a žehnať ostatným ľuďom, no v poslednej dobe sa stretávam s ľuďmi, ktorí na to majú úplne iný názor ako ja. Veľa kňazov s ktorými som mala tú česť sa o tom rozprávať, pripadne dostalo sa to ku mne cez iných ľudí- sa nezhodlo. Mali na to rozličný názor. A ja som teraz na takých ,,váškách,, - žehnať? - nežehnať?

Žehnať krížikom na čelo? Aaa.... Čo si o tom myslíte? Nechcem spraviť niečo čo by mohlo byť zlé, a čo by sa Bohu nepáčilo.

Vďaka za každú reakciu a komentár.

Boh sa vysmievať nedá.

2013-07-11T16:16:18Z

Mám pocit, že občas zabúdame nato, že Boh sa vysmievať nedá. Je to napísané aj v liste Galanťanom 6, 7 : Nemýľte sa : Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať.

Tak ako nato zabudli mnohí pred nami.

Ako na príklad John Lennon kedy vravel, že bol so svojou kapelou slávnejší ako Ježiš Kristus - bol 6 krát strelený.

Cazuza- brazílsky skladateľ, poet, ktorý keď fajčil povedal: ,,Bože, to je pre teba.,, Zomrel vo veku 32 rokov v ukrutných bolestiach.

Thomas Andrews - človek ktorý dal postaviť Titanic. Po jeho konštrukcii sa reportér opýtal aký bezpečný je. S iróniou v hlase odpovedal: ,,Ani Boh ho nemôže potopiť.”…všetci vieme čo sa stalo s Titanicom… 1523 obetí tejto katastrofy.

Marilyn Monroe - americká herečka, ktorá po výroku

,,Nepotrebujem vášho Ježiša.,, Bola týždeň nato nájdená mŕtva vo svojom apartmáne.

Alebo Christine Hewitt - Jamajská žurnalistka a zabávačka, ktorá sa vyjadrila že Bibla (Slovo Božie) je najhoršou knihou, ktorú kedy čítala. Pár dni neskôr bola nájdená zhorená vo svojom automobile na nepoznanie.

Ešte stále si myslíš, že tvoje konanie a to čo vyslovíš sa nikde neodrazí?

A ešte oveľa viac ľudí zabudlo nato, že nie je iné meno, ktorému by bola daná taká autorita ako menu Ježiš.

Zlým proti zlu.

2013-06-25T13:16:56Z

Je veľa tém, o ktorých by sa malo hovoriť v kostoloch ale nehovorí sa. Jednou z tém je aj nosenie ,,trendy,, červených šnúriek na zápästí, úcty voči Bohu, ezoterika, okultizmus - sú to témy o ktorých väčšina ľudí vie len veľmi málo prípadne vôbec. Nehovoriac o ich následkoch.

Červená šnúrka na ruke - načo?

Niektorí hovoria, že to vraj pomáha aby sa nestalo ,,z očí,, iní vám zase povedia, že je to kvôli ochrane pred negatínou či inou energiou. A vlastne mne sa až rozum pozastavuje nad tým, koľko ľudí to nosí a pritom netuší ani význam tej šnúrky ani prípadne následky jej nosenia -NIČ. Jej -povedala by som- oficiálny názov/meno je KABALA. Koľkí ste to nevedeli?

Jej nosenie je priam úctievanie kabalistickeho náboženstva a pritom túto ,,módu,, zaviedla Madonna a rýchlosťou svetla sa to rozšírilo medzi ostatnými či už ,,celebritami,, alebo obyčajnými smrteľníkmi. A pre niektorích je to skvelý biznis.

Ja neviem, ako je to možné, že to vidím na rukách katolíkov. (Áno, možno neznalosť o čo ide, ale tak - nevešám veci na seba o ktorých nič neviem, nie? -to len nahlas uvažujem:D) A taktiež ešte ak vidím ako to 3mesačnému decku dajú na nohu.

,,Veď keď náš Boh je za nás, kto môže stáť proti nám?,,

Si myslím, že tento výrok hovorí za všetko. Bohu máme dôverovať a spoliehať sa LEN naňho a nie na nejaké ,, vesmírne,, sily, ktoré sú len výplodom niečijej fantázie, na ktorej sa dá krásne zarobiť.

O ochranu by sme mali prosiť Boha a Pannu Máriu aby nás zaodela svojím plášťom a ochraňovala a nie nejaké náramky.

Občas mi to príde, ako keby sme zlými silami bojovali proti zlým silám! - Celé zlé! Zobuďme sa. Neviem ako ty, ale ja som sa nikde v biblií nedočítala aby Ježiš zaviedol niečo ako nosenie červených náramkov proti nejakej ochrane alebo aby On sám niečo také nosil - nehovoriac o horoskopoch, ktoré číta kvantum ľudí - aj kresťanov a pritom sa v biblií píše: Iba Všemohúci Boh môže detailne poznať budúcnosť. (Ámos 3:7). A my sa kľudne krmíme nejakými výplodmi fantázie nejakého týpka, ktorý je za to platení.

Fúha!

Pouvažujme o tom. Neberte to ako útok, narážku ale skôr ako možnosť ísť ešte viac do hĺbky danej problematiky.

A poteší aj spätná väzba.

Prajem požehnaný týždeň. :-)

Svedectvo - evanjelizácia

2013-06-22T10:31:23Z

Bolo tour - všetko dobré. Bola konferencia - taky tak. No lenže chcela som viac. Nestačilo mi iba byť na konfere, tour a to bolo celé.

Mala som veľkú túžbu dostať ich do našej farnosti aby prišli sem k nám a evanjelizovali pre mladých - modlila som sa za to...aj keď som bola plná obáv čo to bude, ako to bude, nikdy som niečo podobne neorganizovala ani len z diaľky - ale predsa len som išla za tým, a ani neviem kde sa vo mne brala tá odvaha... prosila Boha aby ich sem nejako poslal...a On ich sem poslal! Aleluja! :)

A to tak, že niekedy v januári - neviem presne bola možnosť zapísať sa na Godzone Mission a oni mi mali ozvať. Tak ja som napísala-Čo by sme sem chceli, pre koho by to bolo a pod. V januári.... ako tak čas bežal, tak som aj nato nejako aj zabudla.

V máji mi zazvonil telefón ,,Godzone kancelária,, Fúha! Nevedela som o čo ide. Zodvihla som telefón, kde tu sa ma pýta mladé dievča, ktoré pracuje u nich v kancelárií či máme ešte stále záujem o tie misie. A ja som ostala stáť. Hovorím si: ,,Aké misie?,, Ona mi pripomenula, že už skôr som im napísala a že oni by sem radi prišli ak by sme mali záujem. Fíííha! Hovorím, jasne, jasne príďte budeme veľmi radi a že ak to odobri kňaz tak, prečo nie.

Všetko sme dohodli a... dní nejako ubehli veľmi rýchlo a ani som sa nenazdala a bol už len týždeň do evanjelizácie. S Nikou( so skvelou holkou od nich) som bola v kontatke a všetko sme riešili cez mobil prípadne maily. Od pondelka do stredy ma veľmi intenzívne prenasledovali a napádali rôzne myšlienky, stres, a diabol mi stále hovoril, že sa mám nato vykašľať a tváriť sa, že v tom prsty nemám... že to nevyjde, že zlyhám a že to bude iná habna. A to bolo pre mňa veľmi ťažké, dostať sa cez to. Mala som sto chutí zakopať sa pod betón a tváriť sa, že neexistujem. A: ,,veď oni nato zabudnú.,, Lenže nechcela som aby to tak bolo ako to plánoval diabol. A tak som sa ešte intenzívnejšie modlila a prosila Boha a hovorila mu, že ak mi dal tú túžbu do srdca tak nech mi pomôže to zorganizovať a aby to všetko dobré dopadlo, a že len On to môže zariadiť lebo ja to nedokážem ovlplyvniť. Prišiel piatok a oni zablúdili.... GPSko zlyhalo... ale nie, teda áno ale nakoniec došli a bol to skvelý čas. Všetko dopadlo skvelo až nad moje očakávania a vieš, tento blog nie je o tej evanjelizácií ani o tom, že sa tu niečo dialo. Je to o tom, že Boh ma celý tento týždeň, mesiac učil Mu dôverovať...a poviem ti vôbec to nebolo pre mňa ľahké. A možno aj ty si už zažil niekedy podobnú situáciu.

Boh ma učil kráčať po vode- dôverovať mu a že keď idú vlny(všetky tie myšlienky, stres, diablové návrhy) tak len akoby hovoril: Pozeraj sa na mňa. Pozeraj sa na mňa a dôveruj mi. Ja som počas modlitby v stredu Mu to celé odovzdala a povedala Mu, že ak je to Jeho vôľa tak nech sa postará aby to všetko dopadlo dobré. A tak ťa chcem povzbudiť, že ak budeš v podobnej situácii - nechaj to na Neho. On sa postará. Dôveruj mu.

A viete čo? Boh sa stará! (Amen!) A aj tento krát sa postaral... A viete nejde o to, koľko nás tam bolo, ide o to koľkí si z toho niečo odniesli, koľkí sa rozhodli budovať ešte viac svoj vzťah s Bohom. Všetko bolo super, bol to skvelý čas. A ďakujem všetkým zúčastneným ale hlavne ľuďom zo Sliača, že sem prišli. Nech milostivý Pán žehná vás aj vašu prácu. +

# god is good

Trest.

2013-06-14T18:32:57Z

Hovoria: ,,Prečo? Prečo to Boh, keď ma tak miluje dopustil? Prečo dovolil aby ma zasiahlo toľké nešťastie?,, ,,Prečo mi nepomôže v mojom trápení? Prečo neodpovedá na moje modlitby?,, alebo ešte pre mladých: ,,Prečo Boh dopustil aby som nespravila maturity?,, prípadne hocijakú inú pre nás dôležitú úlohu, skúšku.

Tieto otázky chápem, aj ľudia v Ježišových časoch reagovali podobne. V evanjeliu podľa Jána sa stretávajú účeníci a Ježiš s mužom, ktorý sa narodil slepý a účenici sa pýtajú –ak by som poznala Ježiša menej, tak by aj mňa napadla táto otázka- : ,,Rabbi, kto zhrešil- on alebo jeho rodičia-, že sa narodil slepý? ,, (Ak by som mohla parafrázovať tak by to mohlo znieť asi takto: ,, Ježíš trpí tento muž preto lebo zhrešil on, alebo trpí pre hriechy svojich rodičov?,, ) A Ježiš odpovedá: ,, Nezhrešil- veľmi podstatná časť - nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa zjaviť na ňom Božie skutky,, (Jn 9, 3)

Chápete? Jeho slepota nie je dôsledkom hriešnosti či už jeho alebo jeho rodičov, prípadne jeho nehodnosti vidieť; on má byť nástroj, cez ktorý sa zjavia Božie skutky. Toto je na našich utrpeniach, sklamaniach, zlyhaniach –najúžasnejšie- doslova! Oni z nás nemajú zmazať požehnanie, ale prehĺbiť ho, aby z nás vyžaroval Boh.

To čo nám niekedy pripadá ako trest, odmietnutie je pozvaním na hlbšie spoznávanie Boha, na náš dialóg s Ním, cez ktoré pôsobí, že z nás bude vyžarovať Božie svetlo.

Vráť to späť.

2013-06-11T18:17:39Z

Ťažko nám je vzdať sa veci na ktorých sme priam lipli. Obeta to nie je len tak... možno bude chutiť trpko, možno budete prelievať slzy ako pri krájaní cibule. Ale Boh vie, čo robí. Možno skrze tú obetu(dieťa? rodina? škola? trápenie?) Vás chce Boh naučiť Obete. Aby sme nemuseli pred neho predstúpiť s prázdnymi rukami ale aby sme mali čo obetovať.

Možno sa vám vynorí spomienka na postavu zo starého zákona: Abrahám. Nečudo, že ho nazývame otcom vo viere! Abrahám dáva príklad, ako sa zachovať, keď sa život nevyvíja podľa našich predstáv – ako prijať svoje vyvolenie, požehnanie, svoju úlohu- áno aj bolesť, ktorá nás láme, a aj to, ako nás Boh ponúka ostatným. Abrahám nám jasne ukazuje zmysel obety.

Zaujímalo by ma, čo sa hnalo jeho hlavou, keď kráčal k hore, aby obetoval Izáka - svojho syna. Čo tak: ,,Bože, to, čo odo mňa chceš, je čisté šialenstvo. XYZ (tušim 25 rokov) som čakal na syna a keď mi ho konečne dáš, tak chceš aby som ti ho obetoval? Načo si mi ho potom vôbec dával?,,

Abrahám sa učil rozumieť významu obety. A Boh chce aby sme sa tomu naučili aj my. Učil sa, že obetovanie znamená vrátiť Bohu, čo od neho máme, čo nám daroval. Ale pozor, nemôžeme obetovať niečo čo nie je naše. Nemôžem zasvätiť Bohu auto mojej kamošky. :D Ale môžeme zasvätiť Bohu dieťa v našom lone, dom, v ktorom bývame, školu, ktorú navštevujeme, depresie, ktoré prežívame. Prípadne napätie v rodine.

Jediná odpoveď na otázku, prečo Ti Boh vzal to na čom Ti záležalo, na čom si ,lipol, je – OBETA. Boh chce aby sme mu to čo nám daroval obetovali. Nie je to mrhanie času. Kdeže. Nie je to omyl. A už vonkoncom nie trest. Je to pozvanie k obete.

A nech už prežívaš čokoľvek možno práve to, je pozvanie k obete. A ty to môžeš Bohu vrátiť, obetovať mu to- nech je to čokoľvek. Nie je to mrhanie času.

Tak, poďte spoločne so mnou do toho.

Verím v mladých.

2013-06-07T18:58:07Z

Jasne, nebudem tu hovoriť o číslach ale takých prípadov nie je málo.

Neviem. Nepoznám vás.

Neviem do akej pozície sa postavíte. Buď si poviete : ,, fajn, ale mňa sa to netýka.,, alebo ,,je načase s tým niečo urobiť.,, prípadne na nich budete myslieť v modlitbe, ktoré mladí v dnešnej dobe veľmi potrebujú. Áno, starší zvyknú hovorievať, že je iná doba. Áno, a je o dosť ťažšia ako mali oni pred tým(nehovorím, že doba v ktorej žili oni bola ľahká to nie, ale v porovnaní v tou dnešnou, kedy začínajú byť kresťania doslova ,utláčaní, a kedy sú mladí často obklopovaní nejakou sektou, zlou partiou /na chvíľu si môžete dať dole tie ružove okuliare/ je to o inom.) Jasne, možno aj v tej dobe sa diali takého veci, ale nehovorilo sa toľko o tom. Nebolo toho plné správy ako teraz. Ale mladí tie správy vidia, vidia ako to riešia iné decka a tak pri najbližšom probléme, ktorý im príde do cesty hľadajú riešenie tam kde ho hľadali aj ostatní - vlak, sľučka a pod. To nie je riešenie... Teda je to riešenie... jediné riešenie, ktoré oni videli.... pokiaľ im iné riešenie neukážeme, pokiaľ im neukážeme aj tu druhú stránku života tak to aj tým jediným riešením ostane. Treba ukázať inú perspektívu. Možno o tom snívate, túžite po tom, aby mladý nepadali do diablových rúk, aby kráčali po správnej ceste. Túžite vidieť Božie veci na našom svete. /Nie, nelietám v obláčikoch:)/ Máte nádej, sen. / I have a dream - Slová Martina Luthera Kinga aj on mal sen- jeho sen nesúvisi s tým našim, ale ako príklad to postačí. A čo preto robil.../ Čo my? Čo robíme preto, aby sme boli mladým, tým správnym príkladom? Aby sme mladých motivovali? Aby sme im dokázali dávať nádej aj v zlých časoch. A neodbíjali ich slovami - Daj mi pokoj, Nemám čas, Toto si rieš a niekým iným.

Tento blog by mal byť povzbudením pre starších /keďže na MK je ich tu dosť ;) / dávať mladým nádej a pre mladých zase také priblíženie toho, že naozaj to nie je riešenie...Pevné verím, že aj keď sama som mladá:-D dokážem medzi nami byť takou chodiacou nádejou, vierou, že stále sa dá nájsť riešenie. :-)

Prosím o modlitby za nás. Za mladých. Veľmi to potrebujeme.

Pán Boh zaplať. +

Dialóg formou monológu?

2013-06-11T18:08:26Z

Pri rozhovore s Bohom /cez modlitbu/.

...Je dôležité Boha informovať o aktuálnych veciach, ktoré prežívame /radostiach, sklamaniach, nových veciach a pod./ to je pravda, ale je aj pravda, že modlitba je ROZHOVOR, ktorý niekedy podávame formou monológu, však? Určite to poznáte, občas sa tak náhlime, že na Boha nám nezostáva veľa času a tak len pribehneme do kostola- Povieme všetko čo nás trápi, teší a zase trápi / o tom sa hovorí viac, dlhšie-sila zvyku?/ ale nezastavíme sa a nedáme možnosť Bohu vyjadriť svoj názor. Chrám je miesto kde môžeme načerpať Boží pokoj, lásku, silu a oddychnúť si v Božej prítomnosti... Ale čo my? Čerpáme z Jeho pokoja? Odchádzame naplnení? Povzbudzení, plní sily z bohuslužby? Niekto mi raz povedal, že Boh nás túži naplňať svojou láskou/čo je super/, pokojom, silou a všetkým, čo my potrebujeme ale často prichádzame pred Boha len s malým pohárikom, ktorý je síce preplnení - no je to málo, nevystačí to. My tam potrebujeme dôjsť s CISTERNOU! Skutočne... Nebojme sa, prichádzať pred Boha a pýtať si viac - Náš Ocko nám túži splňať naše túžby, On túži naplňať naše cisterny, ktoré si tam donesieme pred oltár. On nám túži dať VIAC.

Píšem o tom preto, lebo sama si to uvedomujem, že niekedy len tak odstrčím Boha do kúta a: ,fájn, všetko bolo povedané a už len čakať... ,a medzi tým si žijem.... ale určite nie spokojne a mám pocit, že chcem moc a, že to už asi nie je možné aby vyslyšal moju prosbu, lebo už toho bolo dosť. On žiadne hranice nemá, to len my ľudia. ...ale Bohu NIČ NIE JE NEMOŽNE! :) Lebo On je všemohúci, preto Vás chcem povzbudiť - proste lebo On povedal, že kto prosí dostane a kto klope tomu sa otvorí. Nebojme sa prosiť si VIAC. :-)

Takto to nefunguje!

2013-05-27T06:23:28Z

Ježiš povedal: kajajte sa......a VERTE evanjeliu.(Mk 1,15)

Bez viery to nepôjde. Všetci by sme chceli vidieť zázraky, radi by sme hory prenášali, uzdravovali chorých, slepým navracali zrak(čo verím, že Boh by rád videl a veľmi rád by nám dal tú schopnosť) ale viera nikde... Ale bez nej TO NEJDE!

To do akej miery bude Boh zasahovať v našich životoch záleží len a len od nás. Od našej VIERY! Keď apoštoli povedali Pánovi: ,,Daj nám väčšiu vieru!,, Pán vravel: ,,Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tomuto vrchu ,presuň sa!, on by vstal a presunul sa. A keby ste povedali moruši: ,vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora., Ona by poslúchla.

Čo všetko nám Boh ponúka, čo všetko by nám chcel dať, čo všetko by sme mohli skrze vieru... a my sme voči tomu možno niekedy veľmi ľahostajní.

Viete, blíži sa doba, kedy budeme potrebovať veľmi silnú a živú vieru, pretože kresťania sú viac a viac ,prenasledovaní, a diabol...obchádza ako revúci lev a hľadá koho by zožral.

Treba mať vieru. Toto je podstatné. A nemýľme si poradie, nie: uvidieť, veriť, modliť sa... ALE!: veriť, modliť sa a uvidieť! :)

Preto modlíte sa za dar živej viery. :)

...A tí čo v neho uverila, nezomrú, ale žiť budú naveky. Preto robte pokánie lebo, nebeské kráľovstvo sa priblížilo a preto aj vy, buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.

Boh nás zoznámi.

2013-05-27T04:59:39Z

že to mám nechať Naňho. Že On sa postará. A ja Mu verím, určite to vymyslel najlepšie. ;)

Tak ako v príbehu Rebeky, ktorá si vzala Abrahámovho syna. Boh ju chcel tým naučiť viere, a sformovať Rebekino srdce, takže mala zvláštny druh dôvery a smelosti. Potom už bola pripravená. Nastal pravý čas. Zmyslom tohto príbehu je podporiť dohodnuté manželstvá - no nie ten typ manželstiev, aký plánujú ľudia. Boh je ten najlepší ,,sprostredkovateľ sobášov,,. Našou úlohou je, tak ako bolo Rebekinou úlohou, posilňovať svoju vieru a zveriť budúcnosť Bohu. Tak ako vyhlásil Izaiáš, keď sa Izrael pýtal, či Bohu naozaj záleži na jeho problémoch:

Či nevieš? Nepočul si? Hospodin je večný Boh, ktorý stvoril končiny zeme; neunaví sa, neustane, jeho múdrosť nemožno preskúmať. (Iz 40,28)

Ak sa pýtaš, tak ako som sa aj ja pýtala: ,,Ako stretnem toho pravého chlapca?,, odpoveď znie: ,,Boh vás zoznámi.,, Ak sa máš vydať, tak sa vydáš.

Určite to nie je ľahké čakať na Boha, aby sa ,,ukázal,, a priviedol nás k tomu bodu. No Boh nikdy nepriviedie svoje deti do takých situácií, ktoré neprinesú nakoniec slávu Jeho menu a neprispejú podstatým spôsobom k rastu Jeho detí. Nedovolí aby jedno z Jeho detí trpelo zbytočné. A hoci možno niekedy nevidíme prečo sa teraz zmietame v neistote, Boh má svoje dôvody, prečo nás necháva čakať.

Ten istý Boh, čo tak skvele spojil Rebeku a Izáka, žiada aj od nás, aby sme Mu dôverovali.

Modlite sa a dôverujte Mu. :-)

Buďte požehnaní +

Všetko sa Ti vráti.

2013-05-21T14:43:08Z

...pretože, na tomto svete je priveľa egoistických ľudí a ľudí, ktorí láskavosť odplácajú nenávisťou... ale zase na druhej strane nás chcem povzbudiť ku konaiu dobra a pomáhaniu si navzájom. Neboj sa, Boh to vidí. On vidí aj v skrytosti... a raz nám to tisícnásobne vráti. Alebo keď niekomu pomôžeme, bez toho aby o tom, vedel. (Ano, aj tak sa dá pomáhať.) Uvediem príklad: Keď sa modlíte za niekoho, za niečiu rodinu, za príbuzných, za chorú osobu a Boh vyslyší vašu prosbu, daný človek vyzdravie a bude ďakovať a chváliť Boha, že? (Teda, možno 75% ľudí by to tak urobilo) ale On odplatí aj vám.

Dobro, za ktoré nám nebola od ľudí daná pochvala, Boh ocení ešte viac! Preto, nestojme v úzadí len preto, že náš postoj je niekedy: ,,Prečo by som mu/jej mala pomáhať,keď ona by to pre mňa neurobila? ; Prečo by som mala niekomu preukázať láskavosť keď on ju nepreukáže mne?,, Práve preto, že Ježiš povedal - List Korinťanom 6,2: Preto si pomáhajte niesť svoje bremená. Tak naplníte Kristov zákon.

Ja osobne často hovorím, o zmene v národe(možno ste to postrehli v predošlom blogu), zmene v premýšľaní, o prebudení. Občas aj o budovaní niečoho nového. A to nepríde, tá zmena nenastane ak nebudeme mať Ježišov postoj, veď On povedal: ...ale každému kto ťa udrie na pravom líci, obráť k nemu aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty. Každému kto ťa prosí, daj a ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to naspäť. Lebo: Ak milujete tých, čo vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešníci milujú, tých čo ich miujú. Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikkom, aby dostali naspäť to isté. Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budte synmi Najvyššieho, lebo On je dobrý aj k nevďačným a zlým. Buďte milosrdní, ako je milosrdní Váš Otec!... Hovoríme si Božie deti? Tak potom by sme mali konať ako hovorí Ježiš a nemali by sme hneď myslieť na karmu. Stále sa pokúšajme vidieť zo z Ježišovej perspektívy... Očami Ježiša.

Hľadanie

2013-05-21T14:17:18Z

Jeden dánsky filozof volal sa tušim Soren v jednom dialógu, kedy uvažovali o tom, ako by mal prežiť svoj život kresťaň, aby ilustroval tento problém vytvoril scenár v skutočnom filozofickom štýle. Soren si predstavil, že k nemu príde muž a pýta sa ho: ,,Čo mám robiť so životom? Mám kandidovať na post politika?,, V scenári Soren jednoducho odpovedá: ,,Nie, najprv hľadaj Božie Kráľovstvo.,, Muž sa pýta ďalej: ,,Mal by som predať celý svoj majetok a dať ho chodobným?,, Soren odpovedá: ,,Nie, najprv by si mal hľadať Božie Kráľovstvo.,, Muž ešte stále nepochopil a znova sa pýta: ,,Mal by som sa vzdať svojho domova a cestovať po svete a hlásať evanjelium?,, Soren odpovedá: ,,Nie, najprv hľadaj Božie Kráľovstvo.,,

Po každý raz, tá istá odpoveď a hodí sa na každú situáciu. Nešlo o to, že ten muž sa nemal uchádzať o tú funkciu, alebo sa nemal stáť misionárom. - To sú dobré ciele. No Soren sa tým usiloval povedať tým niečo viac....

Čokoľvek robíme v súvislosti s láskou

-Hladíme najprv na Krista?

Nechcem tým povedať, že v živote by sme mali robiť vždy len tie najduchovnejšie veci alebo najzbožnejšie to nie, ale mali by sme robiť niečo, čo oslávi Boha - čo najviac priblíži Jeho Kráľovstvo.

Autorom týchto slov nie je dánsky filozof.

Sú to Kristové slová, ktoré môže použiť každý moderny následovník Krista.

Ako príklad by som uviedla, že namiesto otázok typu: ,,Môžem sa s priateľom držať na verejnosti za ruky? Čo ak sú ľudia proti? Čo nato povedia? Čo ak budú šíriť dezinformácie...,, by sme si mali klásť otázky typu: ,,Hľadám Božie Kráľovstvo? Oslávim tým Boha? a hlavne: Bude sa to páčiť Bohu?

Nech robíme čokoľvek hľaďme pritom na Krista, hľadajme najprv Jeho Kráľovstvo... a všetko ostatné sa nám pridá. (mat, 6, 33)

Šanca

2013-05-20T15:03:02Z

Často stretávam ľudí, ktorí majú - na vieru, Boha, kostol, kňazov a všetko čo s tým súvisí taký nazvýme to ,,deštruktívny,, a ,,zakodovaný,, názor.

Áno, samozrejme, každý sme iní, a nie vždy nám je každý sympatický alebo ako sa hovorí ,,po chuti,, ale to neznamená, že by sme ho mali hneď odpísať... nehovoriac o svojich nepriateľoch, kedy Ježiš povedal: ,,....Milujte svojich nepriateľov.,, Nemám rada, priam ma až vytáča, keď zas a znova počujem ako niekto vraví: ,,Načo budem počúvať toho kňaza, keď vodu káže a víno pije...,, ,,Načo by som chodil do kostola, verím, ale kostol k viere nepotrebujem,,(Čo je pre mňa - už totálne TABU, lebo kostol je miesto, kde môžme budovať náš vzťah s Bohom) respektíve : ,,verím v Boha ale v cirkev nie.,, ČOO?!? Citujem: ,,A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tej skale postavím svoju cirkev...a pekelné brány ju nepremôžu,,(Mat 16, 18) a tak ďalej....a tak ďalej.... je toho kopec a celý blog by sa mohol skladať len z takýchto reči. Ale tu ide o to, ukázať inú perspektívu... inú stranu toho daného človeka, kostola; druhú stranu minci (nie je to len o ruženci v ruke, alebo o odsedenej hodinke na omši). Ide o to, dať ľuďom šancu, dokázať alebo potvrdiť, že to nie je také ako si myslia druhí a možno to aj šíria ďalej. Že život s Bohom, nie je len o modlitbe - aj keď je to veľmi podstatné... že nie je to o tom, mať vkuse v ruke Bibliu(to tiež nepokladám za nepotrebne) ide o to, vedieť o čom, tá viera je... čo ti Boh chce dať a čo ti ten onen(diabol) cez zdeformované názory, kradie. A možno nás Boh aj tak povolávam k tomu, aby ľudia, možno cez nás našli Jeho...

My sme tá, generácia, ktorá môže zmeniť svet... my sme tá, generácia, ktorá sa musí hýbať vpred... ktorá by mala ukázať ten pravý zmysel viery, a mala by zničiť deštruktívne názory iných. Nebojme sa budovať niečo nové, čo bude meniť celú kultúru Slovenska. Zmeňne spoločne to deštruktívne čo tu vybudoval niekto pred nami(nikoho tým nechem obviňovať:)) Verím, že aj vy, tak ako ja- túžite vidieť ako sa mení Slovensko. Celá jeho zdeformovaná štruktúra.

Nemyslite si, že to, čo tu teraz píšem je pre mňa tabu. Kdeže, práve naopak, práve preto, že sa s tým často stretávam o tom píšem...

Preto nás chcem povzbudiť, dajme druhým šancu- stále keď môžme(tak racionálne) a spoločne meňme svet, zaskladajme si na svojom názore, nie na tom čo povedia druhí a opäť pripomínam - ak chcete môžte sa pridať a spoločne s nami sa modliť za národ, za prebudenie mladých ľudí v našom malom Slovensku.

Buďte požehnaní+