...čokoládovej pleti, kučeravé čierne, usmievavé, s gitarou v ruke.

...stvorenie, ktoré nosí rifle, a podľa hlasu máte občas problém zistiť ,či je to ona alebo on, ale ak ju spoznáte, už vás nepustí z kola von.

Hráva pod bránkou v Prešove na gitare.

A spieva.

Spočiatku skôr recitovala, chrapľavým mužským hlasom, ale ako ju sledujem 5 rokov, vyspievala sa už na nepoznanie. 

 Zmenila repertoár.

 Spieva Bohu.

 Ako vie.

 A vie to zo dňa na deň lepšie.

Erika.

 Prešov a Erika  , jej miesto pod bránkou a ona sú takým fenoménom, že už aj na reklamných plagátoch sa objavuje lokalizácia miesta : pri spievajúcej Erike.

Žijúca legenda.

Málokto z prešovčanov zažil niečo podobné za svojho života, aby sa podľa neho orientovali.

Myslím že Boh vie prečo vyberá svojich maličkých aby zahanbil veľkých.

Dnes sú to presne tri týždne, čo sa Erika rozhodla, že prestane fajčiť.

Poslednú cigaretu, čo mala v krabičke priniesla v sobotu pred prvou adventnou nedeľou pred oltár s prosbou: Bože pomôž mi prestať fajčiť.

Ešte  pár dní  pred tým prosila všetkých známych, aby sa začali za ńu v tejto veci modliť.

Prosím za Eriku, pomôžte modlitbou ak môžte.

Nefajčila až taaak veľa, dve krabičky týždenne. Ale keď sme to spolu spočítali, že takto za 3 roky prefajčí leteckú púť do svatej zeme, rozhodla sa prestať.

Erika, držím ti palce v modlitbe.

P.S.:

Ak si dokážete aj vy odložiť odopretím niečoho, týždenne 5 €, o 3 roky sa môžete stretnúť s Erikou na miestach, kade chodil Pán Ježiš.