« Back

Jasle

Bože, ľudia ktorí pre tvoje narodenie prenajali jaskynnú maštaľ boli asi dobrí gazdovia.

Asi sa dobre starali o svoje dve zvieratká a vôbec tam nemuselo byť špinavo ani smradľavo.

Pamatám si keď moji starí rodičia ešte mali kravu. Moje prvé kroky smerovali stále do maštale, pri návšteve dedka a babky. Vidly ,  ktorými som nabrala čerstvý trus a vyhodila ho na hnojisko na dvore boli pre mňa magické. Nespomínam si, aby sa mi spomienkami tiahol smrad, skôr vôňa. Vôňa sena, slamy. Maštaľ stále vymaľovaná nabielo vápnom,

Určite útulnejšie miesto, ako studená hala paláca s mramorom odspodu až hore. Do mramorovej siene by pastierov nikto nepustil, nikto by nepustil obyčajných cudzích dnu. 

 Aj preto si sa musel narodiť niekde, kde nikomu nikto nebráni, aby k tebe prišiel. Veľkosť veľkých je v tom že sú schopní znížiť sa k tvojej zdanlivej chudobe masťaľky. Ale ty si to tak necítil. Ty si vnímal radosť  tvojej mamky, a všetkýcj tých, ktorí prišli ku tebe. Z dojatím si ťa obzerali.  Ty si čítal v ich očiach, srdciach a pozeral si sa na nich. Mysleli si, že len tak dvíhaš nekoordinovane rúčku, ale ty si im dával požehnanie. 

Dal si im najavo, že ich potrebuješ.

Ukázal si, že Boh potrebuje človeka.

Ukázal  si človeku, že srdce je dôležité a nie majetok.

Odovzdanosť do Otcovej vôle plodí zázrak.

Potlačenie svojej vôle plní život Jozefa duchovným otcovstvom.

Kto z chlapov tej doby mohol byť Ježišovi bližšie?

Kto získal tú výsadu, vychovávať Božieho syna?

Ten  a tá ktorých jasličky boli najviac pripravené.

 Ten a tá, ktorých srdcia boli preplnené slamou odovzdanosti do vôle otca a vyhriate neustálou modlitbou.

 Ten , tá , to.

Ten , Tá, To.

Jozef , Mária, Ježiš.

 

Aj ja som si ťa dnes pohojdala vo svojom srdci a pritúlila na chvíľku, Ježišu.

Aby si nebol sám, aby ti nebolo zima, aby si nebol smutný, aby si vedel, že denne vyvážam hnoj zo svojho srdca, a maľujem často steny, aby si mal stále pripravené miesto, aby si mal stále naplnené jasle, voňavým senom, do ktorého je tak príjemné sa zaboriť.

Nie vždy sa mi to darí. Odpusť, že niekedy nemám čerstvé seno a moja slama trochu páchne. A niekedy otáľam s maľovaním. Skúsim zajtra nanovo prekročiť svoj tieň a ty mi v tom, Bože, pomáhaj, aby moje jasle boli pre Teba vždy pripravené.

 

 

 

 

 

Comments
sign-in-to-add-comment
Ďakujem, Otília, že sa delíš s nami o svoje vnútro. Pán nech Ti je vždy blízko.
Posted on 12/26/11 9:53 AM.
Ďakujem, želám požehnané sviatočné i všednejšie dni.
Posted on 12/26/11 3:38 PM in reply to Anna Bartková.