Podľa údajov Hlavného štatistického úradu, takmer 69,6 % Poliakov nad 16 rokov sa hlási k veriacim, 10,5% k hlboko veriacim. Nerozhodnutých a hľadajúcich je 12%, nezaradených 5,3% a neveriacich 2,6%.
Najmenej veriacich patrí do vekovej skupiny 25-34 rokov, potom 16-24 rokov a najviac veriacich je vo veku 35-44 rokov. Pre vek nad 45 rokov, je toto percento vyššie ako 70%. V priebehu dvoch dekád počet "hlboko veriacich" klesol medzi mladými o 5,5% a počet "veriacich" o 4,1%. V rokoch 1988-1998 počet odchádzajúcich od viery poklesol najviac. V neskoršom období sa počet hlboko veriacich zvýšil o 2,3%. Religiozita mladých ľudí vo veľkých mestách je menšia než religiozita mladých v menších mestách a na vidieku. Tieto výsledky vyplývajú z II. prieskumu sociálnej súdržnosti, ktorý realizoval Hlavný štatistický úrad v polovici roku 2015.
Štatistiky a realita
Toľko teda štatistiky. Ako sa premietajú do každodenného náboženského života mladých Poliakov? Podľa otca Wojciecha Sadłonia, sociológa a riaditeľa Štatistického inštitútu Katolíckej Cirkvi , posúdenie týchto údajov závisí od kritéria, ktoré definuje, kto je katolík s prehĺbenou, autentickou vierou.
"Ak vezmeme do úvahy, že tým kritériom je angažovanosť jednotlivcov vo farnostiach, aktívne zapojenie sa do náboženského života, tak to kritérium skutočne spĺňa menšina Poliakov. Ak však vezmeme do úvahy kritérium hlásenia sa jednotlivcov k Cirkvi, tak tu možno hovoriť v rámci Poľska o univerzálnom katolicizme", hovorí pre Katolícku informačnú agentúru otec Wojciech Sadłoń.
Zdôrazňuje, že prirodzeným pravidlom je to, že staršie osoby sú viac nábožensky založené. "Preto z týchto prieskumov ešte nedokážeme utvoriť závery, podľa ktorých by dnešná mládež mala byť menej nábožensky založená než mládež predtým." poznamenáva otec Sadłoń.
Sviatosti
Z údajov Štatistického inštitútu Katolíckej Cirkvi vyplýva, že v poľských katolíckych farnostiach v roku 2014 bolo pokrstených 370 000 osôb, viac než 310 000 osôb prijalo sviatosť birmovania, viac ako 210 000 detí pristúpilo k Prvému svätému prijímaniu a sviatostné manželstvo uzavrelo 132 000 manželských párov. Znamená to, že v posledných desaťročiach Poliaci takmer všeobecne prijímajú sviatosti Katolíckej Cirkvi. V poslednom roku bol počet pokrstených a narodených takmer rovnaký.
Generačné rozdiely
Prof., otec Sławomir Zaręba, sociológ z Univerzity kardinála Stefana Wyszyńskiegovo Varšave poznamenáva, že takýto obraz religiozity mladých Poliakov predstavuje formovanie generačných rozdielov v náboženských postojoch. "Nie je možné tvrdiť, že v Poľsku máme niečo do činenia s tzv. odkresťančením, výskumy skôr poukazujú na fenomén "odcirkevnenia", uvažuje otec Zaręba. Podľa jeho názoru, Poľsko sa približuje obrazu, všeobecne rozšírenému v krajinách Západnej Európy.
Podľa neho náboženské postoje súčasných Poliakov sa rôznia ambivalentne, a niekedy dokonca neortodoxne. "Výskumy poukazujú na to, že Poliaci sa hlásia k veriacim, ale už nie k veriacim všetkých článkov viery, ktoré zhrňuje napr. credo. Sme svedkami procesu náboženskej a cirkevnej transformácie, čo charakterizuje postoj "verím, ale nepatrím tam", a tak viera, často bez konzekvencií", komentoval pre Katolícku informačnú agentúru prof. Zaręba.
Stabilne
Podľa prieskumov Hlavného štatistického úradu aj Štatistického inštitútu Katolíckej Cirkvi, ktoré boli realizované v rámci 1050. výročia Krstu Poľska v roku 2016 vyplýva, že napriek intenzívnej transformácii sa nábožnosť poľských katolíkov vyznačuje stabilitou. Od roku 2008 približne 40% Poliakov pravidelne chodí na nedeľnú svätú omšu a 16% každú nedeľu prijíma Eucharistiu. je to výsledok, predovšetkým farskej pastorácie.
Prof. Zaręba poznamenal, že rôznym negatívnym tendenciám a protiví sila tradície a modernizujúce sa pôsobenie katolíckej Cirkvi v Poľsku. Preto podľa neho, téza sekularizácie, povýšená už od 60-tych rokov v Západnej Európe je v poľských podmienkach predčasná. "Presné scenáre premien religiozity v Poľsku nie je ľahké predvídať. Rýchlejším zmenám podlieha morálka, avšak religiozita je rozhodne stabilnejšia", hovorí sociológ.
Mládež - veľkou výzvou
"Stojíme pred veľkou výzvou, čo sa týka mládeže. Ide tu o nájdenie spôsobu, akým odovzdať vieru mladým generáciám.", hovorí pre Katolícku informačnú agentúru otec Sadłoń. Podľa jeho názoru sú kľúčovými bodmi katechéza a prepojenie náboženskej výchovy na školách s prípravou na prijatie sviatostí vo farnostiach. Potrebné je tiež primerané vedenie k náboženskej iniciácii detí a mládeže, ktorá bude viac zakorenená v zodpovednom prežívaní viery, a nebude to len pasívne odovzdávanie kresťanského dedičstva. .
"Cirkev putuje dobrým smerom. Vzniká mnoho nových spoločenstiev a hnutí s charakterom novej evanjelizácie. Veľa iniciatív, ktoré svedčia o rastúcej aktívnosti, čo sa týka viery začína na internete, kde mladí trávia množstvo času. Mohli by však vystupovať univerzálnejšie, spolu vytvárať hlavný prúd Cirkvi a jej každodennej pastorácie", premýšľa otec Sadłoń.
Zdôrazňuje, že prelomovou bola smrť Jána Pavla II., odkedy všetky ukazovatele religiozity, aj tie, ktoré sa týkajú mládeže, začali rýchlo klesať." To dokazuje, že Ján Pavol II. bol autoritou. Naznačuje to tiež, že tu nejde o akési fátum, a že odvrátenie týchto tendencií aspoň čiastočne záleží od kvality Cirkvi, jej pastoračnej činnosti.
Riaditeľ Štatistického inštitútu Katolíckej Cirkvi sa tiež nemýli, keď tvrdí, že práve Svetové dni mládeže sa ako jednorázová akcia pričinia k zmene mentality mladých Poliakov. Viera predsa je formovaná rokmi.
"No samotná príprava na SDM, ktorá vyžaduje angažovanie a kde-tu sa stretá s prelamávaním bariér "pastoračné skostnatenie" určite odďaľuje. Zdá sa, že bude mať za následok aspoň čiastočne denný kontakt s mládežou, a že možno tiež trochu zmení nastavenie k požiadavkám na mládež: kresťanské hodnoty prestanú byť zastaralé a neatraktívne, a stanú sa čímsi moderným a hodnotným v živote človeka", zhrnul.
Zdroj: Pope2016.com
Preložila: Tatiana Janočková
Snímka: Pope2016.com
