Filiálny kostolík Narodenia Panny Márie

Filiálny kostolík Narodenia Panny Márie v  Jerohute /Dolný Hnilčík/ skoro súčasne s farským kostolom Povýšenia sv. Kríža dáva sa na cestu, aby čo najkrajšie splnil svoje apoštolské poslanie.

Obidve svätyne sú ako dve sestry, ktoré sa vzájomne milujú a svorne napomáhajú v svojej požehnanej práci, aby farníkov ako dobré dietky dali dokopy. Sú ako dve sestry, ktoré okrem Boha nepoznajú nikoho iného a ktoré vyvoliac si najlepšiu čiastku ostali verné svojmu Božskému Majstrovi vo chvíľach radosti práve tak, ako v mnohých ťažkých skúškach, s ktorými čas postavil si ich zoči – voči.

I filiálny kostolík Narodenia Panny Márie bol kedysi dieťaťom. Drobným, útlym dieťaťom. Starostlivosť a láska miestnych občanov a veriacich haviarov odvíjala ho do prvého a najpotrebnejšieho odevu, keď v roku 1830 bol len zvonicou, vystavenou z dreva. Nábožensky žijúci haviar chcel mať znamenia, aby ním upozornený občas mohol si vykonať svoju náboženskú povinnosť – pomodliť sa Angelus. Boriac sa so zemou a prebíjajúc sa tmavým podzemím chcel mať myseľ svoju obrátenú k výšavam, kde všetko je jas a život, požehnanie a šťastie. Preto si vystavil zvonicu, odkiaľ by sa niesol hlahol zvona do dolín, v ktorých žil v drevených príbytkoch.

Do mladučkej zvonice, voniacej ešte smolnou čerstvotou hnilčíckych lesov zadovážili si obyvatelia Jerohuty/Dolný Hnilčík/ zvon, aby ráno, napoludnie a večer tiché Angelus vnikalo do ľudských sŕdc ako dôverný pozdrav boží, ktorý by upozorňoval veriacich, že nebo nie je tak vysoko a Boh nie tak ďaleko, ako si mnohokrát ľudia vysvetľujú. Zvon, ktorý vážil 98 libier, zadovážila si obec roku 1829.1 Na svojom plášti zvonka mal tento nápis: Cip.Com. Eisenbacher Praelium. Hniltsiker Gemeinde. Gegossen Josehp Horung. In Pest A. 1829. Časom z dieťaťa vyrástol mládenec. A detské šatôčky zvonice zmenila sa na oblek mládenca. Zo zvonice vyrastá drevená kaplnka s obrazom Narodenia Panny Márie.

Keď 6. apríla 1886 preberá farnosť František Januszesk do svojej opatery medzi inými cirkevnými objektmi, ktoré spadajú do okruhu jeho správy, spomína sa i celkom nová kaplnka v Jehohute /Dolný Hnilčík/ , čo je dôkazom, že aj mládenecký oblek dávnej zvonice, drevená konštrukcia kaplnky, dostáva zvýraznenejšiu, ucelenejšiu a úhľadnejšiu podobu a tvárnosť z kameňa a tehál.
Tejto kaplnke, ktorá svojou stavebnou úpravou siaha iste ďalej do minulosti, než to nachádzame v preberacej listine Františka Januszeka, spišský biskup Jozef Császka daroval kalich s celým príslušenstvom.2

Z doby Františka Janusseka pochádzajúca kaplnka bola tých istých rozmerov ako dnešná svätyňa kostolíka, ku ktorej sa pozdejšie pribudoval dnešný lodný priestor. Ako hovorí ústne podanie jej veľkosť dá sa odhadnúť tým, že pri Libera vošlo do kaplnky iba rakva s mŕtvym.
Keď obec Hnilčík /Dolný Hnilčík/ čo do počtu obyvateľov začína závodiť s osadou /Horný Hnilčík/, ba ju priamo pretromfuje, je potrebné, aby mali i väčší stánok ako boží, a kým bola malá kaplnka. Žiada sa alebo celkom nový kostolík, alebo už k jestvujúcej kaplnke prístavba, súca k tomu, aby v prípade bohoslužieb mohla pojať viacej veriacich do svojho priestoru. Veriaci začínajú svoje haliere ukladať pre uskutočnenie toho cieľa. Zriadi sa zbierka najprv medzi domácimi veriacimi, neskoršie prevedie sa to na širšom základe mimo rámca farnosti a keď sa cíti, že by sa už mohlo so stavbou započať, po prekonaní ťažkej krízy nezamestnanosti roku 1930 začína spod rúk Michala Lengermanna, podnikateľa stavieb zo Švedlára vyrastať nový filiálny kostolík. Pozemok potrebný pre rozšírenie stavby starej murovanej kaplnky z minulého storočia daruje obec Závadka, na ktorej pozemku stojí kostolíček. Podarúnok pozemku bol uskutočnený len ústnym dohovorom bez akéhokoľvek písomného dokladu. Stavba čiže prístavba vyžiadala si obnovu v sume 77.400,- Kč a dozorom na stavbe bol obcou poverený Michal Orave, kostolník. Počas stavby došlo medzi obcou Hnilčík a dozorcom Michalom Oravcom k nedorozumeniu a k roztržke, prečo obec odoprela istú sumu vyplatiť za prácu. Vraj malo to byť okolo 19.000,- Kč.

Hlavný oltár v kostolíku so sochou Panny Márie je dielom umeleckého rezbára Františka Repčíka zo Spišskej Novej Vsi. Dva bočné oltáriky boli zadovážené neskoršie a sú zasvätené sv. Jozefovi, ochrancovi Cirkvi a sv. Terezke Ježiškovej.
Maľbu kostolíka previedol Jozef Petrík zo Spišskej Novej Vsi za 17.000,- Kčs. Keď dielo bolo dokončené nový kostolík posvätil miestny duchovný Andrej Jablonský v októbri roku 1930 za asistencie Jána Kocsisa, farára vondrišelského a Jána Strojného, administrátora hnileckého. Lavice do kostolíka robil Michal Oravec a Karol Smorada, zvaný Hamborec.
Od roku 1930 konali sa bohoslužby len občas, zväčša však keď bol v obci pohreb spojený so svätou omšou. Občania dožadovali sa bohoslužieb častejšie, nielen pri príležitosti cirkevného obradu a vo výročný deň posvätenia, t. j. na sviatok Narodenia Panny Márie.
Ale biskupský úrad na návrh administrátora Jozefa Sáreného prosbu občanov zamietol. Až roku 1944 v novembri, keď František Hadri, nástupca predošlého sa podobral, že bude vykonávať cestu do obce pešky, konečne svojím prípisom č. 1888/1944 zo dňa 17.novembra 1944 povolil mesačne raz sv. omšu v kostolíku Narodenia Panny Márie v Jerohute /Dolný Hnilčík/ s tou výslovnou pripomienkou, že vo farskom kostole musí byť tiež omša sv. odbavovaná. Túto výsadu binácie František Hadri dostal len pre svoju osobu.

Odvtedy veriaci z Jerohuty /Dolný Hnilčík/ sú účastní milosti omše svätej aspoň raz mesačne vo vlastnom kostolíku, ktorý si zbudovali z vlastných prostriedkov vtedy, keď na nich doliehali najväčšie a najťažšie starosti o každodenný chlebík.

Na vežičku starej kaplnky urobil kríž Štefan Bakoš, kováč, ktorý však pri prístavbe nedostal sa na svoje pôvodné miesto. Počas frontových akcií v roku 1945 boli s kostolíka odcudzené mnohé veci, medzi nimi čierny prápor Pohrebného spolku.