Ideály sú ako hviezdy, nikdy ich nedosiahneme. Ale ako námorníci uprostred mora môžeme dať smer našej ceste tým , že ich budeme sledovať.
Cesta našej premeny a naplnenie našich životov je cesta stotožnenia sa s Kristom.
Keď na mojej ceste stretnem nepríjemných ľudí, nechám tak moje staré a trpké skúsenosti s nimi a poviem si : „ Moje oči sú v tejto chvíli ako Ježišove oči „ – a budem sa k nim správať dobre.
Keď ma pohltia vlny vzdoru, poviem sám sebe: „ V tomto okamihu to už nie som ja, je to Ježiš, ktorý žije a pôsobí vo mne, a v tejto tvrdej konfrontácii musím reagovať ako Ježiš, s jeho pokojom, s jeho kontrolou nervov a s jeho vnútorným postojom.
Keď sa ma dotknú urážlivé slová, predovšetkým sa nenaľakám svojho znepokojenia, pomyslím vtedy na Ježiša, ako vystupuje zoči- voči svojim nepriateľom a budem sa snažiť ovládať svoje pocity, mlčiac, ako mlčal Ježiš, a odpovedajúc pokojnými slovami, ako odpovedal on.
Keď si uvedomím, že ma za chrbtom niekto zradil, poviem si: „ Bože môj, utíš túto vnútornú búrku“. Potom nechám plynúť čas, aby sa nepokoj utíšil. Postavím si pred oči svojej duše postavu tichého a pokorného Ježiša, mlčiaceho pred sudcami, pozorného voči svojmu zradcovi a poviem si: „ Ježišu, vstúp do mňa a ty sám odpustí v mojom srdci“, a budem sa snažiť odplácať zlo dobrom tak, ako to robil Ježiš.
Keď pocítim túžbu byť vážený, prijímaný, keď zatúžim, aby mi ľudia ďakovali, spomeniem si na Ježiša, ktorý odmietal vďaku za uzdravenia, za rozmnoženie chlebov, za premenenie, budem sa vyhýbať tomu, aby som žobronil o uznania, a usmerňoval svoje úmysly na väčšiu Božiu slávu.
Keď si uvedomím, že sa vo svojom živote príliš točím sám okolo seba, pripomeniem si Ježiša, ktorý sa nestaral sám o seba, ale o druhých a šiel svetom tak, že robil všetkým dobre, budem sa usilovať žiť odpútaný od seba a zameraný na druhých.
Mysliac na Ježiša, ktorý sa v hodinách utrpenia nikdy nebránil ani nedokazoval svoju spravodlivosť, ale v každom okamihu sa správal pokorne, trpezlivo, dôstojne, budem sa aj ja usilovať reagovať s vľúdnosťou a trpezlivosťou na všetky neporozumenia a nepriateľstva.
Ako sa Ježiš uťahoval na opustené miesta, aby tu bol so svojím Otcom, tak budem aj ja uprednostňovať každodenné chvíle stretnutia pred všetkými ostatnými úlohami.
Ako kresťania sa snažme takto postupovať, vtedy zakúsime veľkú radosť, že sme prekonali sami seba, svoje hranice.
Zdroj: Ignazio Larraňaga
