Jedným z nich môžem byť aj ja. Aký dar mu prinesiem?

Deti si na Vianoce prichystali hru o narodení Ježiška, ktorú chceli predviesť celej farnosti. Sami si napísali, čo budú hovoriť anjeli, čo pastieri, ako bude hovoriť Márie s Jozefom. Dokonca pripravili krátku úlohu aj pre vola s oslom. Úlohy si rozdelili medzi sebou. Všetky samozrejme chceli hrať Jozefa alebo Máriu a nikomu sa nechcelo predstavovať osla. A tak sa rozhodli, že zamaskujú Luciina,  psa. Bol na to dosť veľký a pokojný. Keď mu pridajú dlhé uši, bude z neho celkom pekný oslík.. Len sa nesmie pri predstavení rozštekať.. Keď ich všetkých  pri skúške videla Renáta, vedúca krúžku, vyhŕkla: "Veď vám chýbajú traja králi!" Režisér Ondro sa chytil za hlavu. Kde teraz, len deň pred predstavením, zoženie troch kráľov? S riešením prišiel kaplán Pavol. "Budeme hľadať troch ľudí z farnosti. Vysvetlíme im, že budú hrať moderných troch kráľov, takže nepotrebujú žiaden kostým. Prídu v oblečení, ako chodia normálne, a prinesú Ježiškovi darček, ktorý si sami zvolia. Ich jedinou úlohou bude jasne vysvetliť, prečo chcú dať Ježiškovi práve ten darček, ktorý si vybrali. " Deti sa pustili do hľadania a počas niekoľkých hodín boli dobrovoľníci, ktorí zahrajú troch kráľov, nájdení a oboznámení so svojím úlohou                      . Na Štedrý večer bolo hľadisko plné nedočkavých divákov.

Deti sa snažili so všetkých síl, aby predstavenie dopadlo čo najlepšie. Pes v úlohe osla  zaspal a Jozefovi sa neodlepila brada, čoho sa všetci najviac obávali. Nikto však netušil, že sa práve príchod troch kráľov stane najsilnejším momentom celej hry.

Prvému kráľovi bolo okolo pätdesiat rokov. Mal päť deti a pracoval na radnici. V ruke niesol barlu. Položil ju vedľa jasličiek a povedal: "Pred tromi rokmi som mal škaredú autonehodu. Bol to čelný náraz a prebudil som sa až v nemocnici s mnohými zlomeninami. Lekári mi nedávali veľa nádeje na uzdravenie, nikto sa mi neodvážil povedať, čo bude ďalej. Práve vtedy som sa začal teši z každého najmenšieho pokroku. Bol som vďačný za to, že som zasa mohol hýbať prstami, posadiť sa bez pomoci iných a tak ďalej. Tých niekoľko mesiacov v nemocnici pre mňa znamenalo veľkú zmenu. začal som pokorne objavovať koľko krásy je na svete. Radujem sa z každodenných maličkostí, ktorých som si do tej doby vôbec nevšimol. A preto nesiem Ježiškovi na znamenie vďačnosti túto barlu. "

Druhým kráľom bola vlastne kráľovná, matka dvoch detí. Niesla knihu katechizmu. Položila ju vedľa Ježiška so slovami: "Kým boli deti malé a potrebovali ma, cítila som sa naplnená. Potom vyrástli a ja som si začala pripadať zbytočná. Ale zistila som, že je zbytočné sa ľutovať, a tak som poprosila farára, či môžem deti učiť náboženstvo. Vďaka tomu som zase našla zmysel života. Cítim sa trochu ako apoštol. Otvárať deťom brány ducha je pre mňa niečo nádherného. Konečne si zase pripadám, že žijem pre neho. "

Tretí kráľ bol veľmi mladý a prinášal so sebou čistý list papiera. Položil ho vedľa Ježiška a povedal: "Nevedel som, či mám túto úlohu vôbec prijať. Nevedel som, čo budem rozprávať ani čo prinesiem ako dar. Mám prázdne ruky. Ale mám srdce plné túžby, šťastia a radosti zo života. Zároveň sa mi v ňom objavuje nepokoj, otázky, očakávania, chyby, pochybnosti. Nemám, čo by som ti dal. Budúcnosť sa pre mňa ukrýva v hmlách. A tak tí, Ježiško, nesiem čistý list. Viem, že si prišiel preto, aby si nám dal novú nádej. som ešte vnútri prázdny, ale srdce mám otvorené a pripravené na slová, ktoré budeš chcieť napísať na list môjho života. Teraz, keď si prišiel, sa všetko zmení ... "

Zdroj: Bruno Ferrero