SV. MIKULÁŠ PIECK, WILHAD A SPOL. mučeníci /9. 7. 2019/ (zomr. r. 1572)

SV. MIKULÁŠ PIECK, WILHAD A SPOL. mučeníci Sv. Mikuláša Piecka a jeho spoločníkov poznáme aj pod menom gorkumskí mučeníci podľa mestečka Gorcum v Holandsku, kde ich zabili pre vernosť katolíckej viere. Bolo to v r. 1572, keď sa v Holandsku šíril protestantizmus v podobe kalvinizmu. Jeho stúpenci sa nazývali ghízovia (gheusi). Títo sa na viacerých miestach dopustili krvavých násilností proti katolíkom. Keďže v tom istom čase Holanďania bojovali proti nadvláde Španielska, ktoré bolo katolícke, niektorí pokladali boj proti katolíkom za akýsi prejav vlastenectva. Dňa 1. apríla 1572 ghízovia dobyli mestá Brielle a Vlissingen. V júni toho istého roku im padli do rúk mestá Dordrecht a Gorcum. V tomto poslednom sa malá skupina obrancov utiahla do kaštieľa, kam sa s nimi uchýlili aj jedenásti františkáni z miestneho kláštora, traja diecézni kňazi, jeden augustiniánsky kanonik a viacerí katolícki veriaci. Vojaci videli, že proti presile útočníkov nič nezmôžu, a preto sa rozhodli vzdať. Žiadali však kalvínov, aby neubližovali bezbranným kňazom a veriacim. Tí sľúbili, ale nedodržali sľub. Len čo duchovní vyšli z kaštieľa, ghízovia ich zajali. Medzi františkánmi bol gvardián, predstavený kláštora Mikuláš Pieck a 90-ročný Wilhad, ktorý pochádzal z Dánska, odkiaľ odišiel pred prenasledovaním protestantov. Celkove boli medzi františkánskymi rehoľníkmi deviati kňazi a dvaja rehoľní bratia. Medzi troma svetskými kňazmi bol gorkumský farár Leonard Vechel. S nimi sa dostal do zajatia augustiniánsky kanonik Ján Lenaerts a napokon aj dominikán Ján Heer, ktorý prišiel do Gorcumu udeliť zajatým sviatosti. Kalvíni ho pripojili k ostatným uväznenýni duchovným. Väzňov držali v Gorcume od 26. júna do 6. júla. V ten deň ich polonahých nahnali na loď a viezli ich do mesta Brielle, kde bol vtedy vodca ghízov Lumey, fanatický nepriateľ katolíckej Cirkvi a osobitne duchovných. Po ceste väznitelia dovoľovali ľuďom, aby urážali kňazov a týrali ich. V meste Brielle ich dali do väzenia, kde už boli dvaja premonštráti a jeden svetský kňaz. Takto bolo všetkých devätnásť. Lumey podrobil uväznených kňazov dlhým dišputám a vyšetrovaniu. V dišputách kalvíni útočili najmä na pápežstvo a na vieru v Kristovu prítomnosť v Eucharistii. Keďže duchovní bránili katolícku vieru, väznitelia sa na nich vŕšili. Medzitým prišiel list od Viliama Oranžského, v ktorom tento najvyšší predstaviteľ kalvínskej moci v Holandsku žiadal svojich podriadených, aby neobťažovali kňazov a rehoľníkov. Lumey nerešpektoval tieto pokyny. Ba urýchlene dal všetkých devätnástich kňazov a rehoľníkov obesiť. Prenasledovatelia ich ešte pred smrťou týrali a po smrti zmasakrovali ich telá. Gorkumských mučeníkov vyhlásil za blahoslavených pápež Klement X. v r. 1675 a za svätých pápež Pius IX. v r. 1867. Miesto ich umučenia v Brielle sa stalo cieľom pútí katolíckych veriacich. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995