BL. ALŽBETA-TERÉZIA, MELÁNIA A SPOL. mučeníčky /9. 7. 2019/ (zomr. r. 1794)

BL. ALŽBETA-TERÉZIA, MELÁNIA A SPOL. mučeníčky Pri vypuknutí Francúzskej revolúcie (r. 1789) uršulínska rehoľa patrila medzi najpočetnejšie. Deväťtisíc sestier pracovalo v 350-tich kláštoroch na výchove ženskej mládeže zo všetkých spoločenských vrstiev. Revolucionári si však necenili prácu rehoľných spoločností. Dňa 6. apríla 1792 vyhlásili zákon, v ktorom všetky vyučovacie rehole označili za nepotrebné a za prekážku verejného dobra. Zakázali nosiť aj rehoľné rúcho, údajne "z úcty pred sociálnou jednotou a rovnosťou". Tak sa stalo aj v mestečku Sisteron v juhovýchodnom Francúzsku. Predstavenou tamojšieho uršulínskeho kláštora bola 56-ročná Sestra Alžbeta Terézia od Ježišovho Srdca (občianskym menom Elisabeth Thérése Consolin). Dve choré sestry sa utiahli k svojim rodinám, kým ostatné vytrvali namieste a pokračovali v rehoľnom živote. Dňa 6. augusta 1792 im zavreli kaplnku a 10. septembra vytrhali mreže, ktoré chránili vstup do klauzúry. Sestry boli nútené rozísť sa do svojich rodín. Ale ani tam nemali dlho pokoj. Sestru Alžbetu Teréziu obžalovali, že nechce prisahať na proticirkevne zameranú "civilnú konštitúciu kléru". Preto ju 25. marca uväznili v meste Orange ako prvú z 32 rehoľných sestier, ktoré tam spolu s inými katolíkmi očakávali súd a popravu za vernosť Cirkvi. Sestry sa vo väzení modlili, spievali, obnovovali krstné a rehoľné sľuby, posilňovali slabých, poučovali nevedomých. Spolu so sestrami z kláštora Sisteron bola vo väzení aj Sestra Melánia a jej spolusestry z kláštora v mestečku Bolléne. Z obidvoch komunít to bolo spolu 16 sestier uršulínskej rehole. Okrem nich postihol v Orange ten istý trest 16 sestier z iných rehoľných spoločností. Sestra Melánia (rodným menom Marie Anne Madeleine de Guilhermier) bola odsúdená medzi prvými 9. júla 1794. V ten istý deň bola aj popravená. Kým jednotlivé sestry popravovali, ostatné sa vo väzení po kľačiačky modlili modlitby zomierajúcich. Keď nepríčetný krik krvilačných divákov prezradil, že sa krvavá obeta patričnej sestry skončila, sestry vo väzení vstali a zaspievali "Te Deum" (Teba, Boha chválime) a "Laudate Dominum" (Chváľte pána všetky národy). Sestre Alžbete Terézii mohli už spievať len jej spolusestry v nebi, lebo vystupovala pod gilotínu posledná 26. júla 1974. 32 rehoľných sestier mučeníčok vyhlásil za blahoslavené pápež Pius XI. v máji 1925. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995