Ján Pavol II. je prvým pápežom, ktorý čítal bez okuliarov /používal kontaktné šošovky/. Bol prvým pápežom, ktorý nosíil náramkové hodinky, lyžoval a zdolával hory. Na konkláve /voľba pápeža/ prišiel s pár drobnými- 15000 lír, iba toľko mu dovolili vyviesť z Poľska. Bol prvým pápežom, ktorý nosil oblečenie šité na mieru francúzskym návrhárom, prvým pápežom hospitalizovaným na verejnej klinike. Ján Pavol II drží i primát v počte nalietaných kilometrov. 

Ján Pavol dostáva veľmi často listy od detí. Veľa z nich si uchováva vo svojom súkromnom archíve:

„Drahý pápež, ty si iný. Mám rád tvoje príbehy o pápežoch, ktorí ťa predchádzali, ale ty sa mi páčiš najviac. Myslíš si, že urobíš svet lepším?“/list 14. ročného chlapca/

„Videl som ťa v telke, keď ťa ten zlý človek postrelil. Musí to byť ťažké žiť neustále vystavený nebezpečenstvu. Viem, že Ježiš ti pomôže. Špagety robia dobre zdraviu, a ak ich budeš jesť viac, ako poľské jedlá, budeš sa mať lepšie. Nezabudni na moju radu!“/10. ročný chlapec/

„Drahý pápež! Ako sa cíti niekto kto zomiera? Nikto mi to nechce povedať. Ja to chcem vedieť, ale nie vyskúšať...“/11.ročný chlapec/
Pápež dostal i telegram nasledujú

ceho znenia: “Keď si večer líham mám strach, lebo sa mi snívajú hrozné sny. Prosím ťa, povedz Bohu, aby mi posielal v noci lepšie filmy.“

Najzábavnejším bol však telegram 9.ročného dievčaťa z Bostonu: „Pán Svätosť, moja mama mi povedala, že ma priniesol bocian. Keď sa narodil môj braček, tiež ho priniesol bocian. Drahý pápež, mohol by si dohodnúť s Bohom, aby mala nabudúce moja mama už normálny pôrod?“

Jeden 10. ročný chlapec napísal: „Bohu, ktorý je pri pápežovi- Drahý Ježiš, čítal som tvoju Knihu. Nabudúce, keď budeš písať Bibliu, vlož tam aj trochu viac napätia a dobrodružstva.“


Sám Ján Pavol II. bol zvedavý, čo ukrýva jeho rukopis. Kúsok svojho rukopisu bol doručený jednému z najlepších grafológov sveta bez toho, aby vedel, komu patrí. Výsledok bol skutku zaujímavý. Analýza písma potvrdila, že pisateľ je človekom, ktorý v sebe prechováva hlbokú lásku k ľuďom a k jednoduchosti. Písmo smerujúce doprava je svedectvom hlbokej otvorenosti pre problémy druhých. Pisateľ je podľa analýzy človek opatrný a dáva dôraz na detaily. Medzere medzi slovami nám napovedajú, že častokrát sa potrebuje utiahnuť a premýšľať. Z času na čas má rád úplné utiahnutie sa. Podľa grafológa ide o človeka so zmyslom pre humor, no so silným charakterom, ktorý sa nebojí ukázať. Posledná veta analýzy hovorila, že ide o mimoriadneho človeka!...

Strhli sa prvé,
akoby chceli oznámiť Najvyššiemu,
že na námestí sv. Petra,
bol postavený kríž, ktorý zranil nebo.
Kríž, ktorý povstal z letu náboja,
z nenávisti, ktorá sa nedá vyjadriť slovami.
Ona dokáže cestu lásky,
zmeniť náhle na cestu krížovú.

R.: Spev holubice,
holubia pieseň plná strachu.
tóny smútku v trepote krídel,
krv pápeža na svätom námestí. 
Spev holubice,
pieseň holubia, holubí nárek,
nad kolonádou, nad zástupom veriacich,
ktorým bolo náhle všetko zobraté.

Strhli sa prvé,
biela bolesť odnesená na krídlach, 
aby mu bolo ľahšie trpieť,
aby sa sem vrátil,
aby vytrval.
Zhora vidno všetko najlepšie,
či videli cez strach a utrpenie,
ruku Matky Božej Fatimskej,
ktorá mu niesla záchranu?

R.: Spev holubice,
holubia pieseň plná strachu.
tóny smútku v trepote krídel,
krv pápeža na svätom námestí. 
Spev holubice,
pieseň holubia, holubí nárek,
nad kolonádou, nad zástupom veriacich,
ktorým bolo náhle všetko zobraté.