Keby mi Boh daroval viac  života, využila by som ten čas najlepšie ako len dokážem.

Pravdepodobne by som nepovedala všetko, nad čím premýšľam, ale určite by som si premyslela všetko,

čo poviem. Hodnotila by som veci nie podľa ceny, ale podľa 

významu. Spala by som málo a viac snívala, pretože viem, že každú minútu so zatvorenými očami

strácame šesťdesiat sekúnd svetla. Vstávala by som, keď iní idú spať, kráčala by som ďalej,

keď sa iní zastavujú, pokračovala by som tam, kde to druhí vzdávajú.

Keby mi Boh ešte daroval odrobinku života, jednoducho by som sa obliekla a kráčala k slnku

a objavovala by som nielen svoje telo, ale aj svoju dušu. Presviedčala by som 

ľudí, ako veľmi sa mýlia, ak si myslia, že je nevhodné zamilovať sa, keď je už človek starý.  

Nevedia totiž, že starnú práve preto, lebo utekajú pred láskou.

Dieťaťu by som pripravila krídla, ale dala by som mu ich, až keď sa naučí lietať. 

Rodičom by som pripomenula, že honba za úspechom a peniaze nenaplnia ich život. 

Ľuďom vo vyššom veku by som pripomenula, že smrť neprichádza so starobou, ale so zabudnutím a opustenosťou.

Toľko vecí som sa naučila...Naučila som sa, že všetci chcú žiť na vrchole hory, avšak zabúdajú, že naozajstné šťastie

sa skrýva v spôsobe, akým naň vystupujeme.                         

 Naučila som sa, že keď novorodenec po prvý raz chytí rúčkou prst svojho otca, drží ho už navždy.

Naučila som sa, že lepšie je dávať ako brať. Naučila som sa, že človek sa 

môže pozerať na druhého zhora iba vtedy, keď mu chce pomôcť vstať...

Keby som vedela, že ťa dnes posledný raz uvidím spať, silno by som ťa objala

a povedala by som: „Mám ťa rada!“ A nepredpokladala by som hlúpo, že to predsa vieš. 

Vždy je nejaké ráno a život nám vždy dáva možnosť urobiť niečo dobré. Ale pokiaľ sa 

mýlim a dnešok je všetkým, čo mi ostáva, chcela by som Ti povedať ako veľmi mi na tebe záleží. 

Ráno nie je zaručené nikomu, ani mladému ani starému. Možno, že dnes sa 

posledný raz pozeráš na tých, ktorých miluješ. Preto sa nezdržuj a urob dnes to, 

čo môžeš. Lebo ak sa ukáže, že sa nedočkáš rána, budeš ľutovať deň, v ktorom si 

nemal čas na jeden úsmev, či na jeden bozk. Budeš ľutovať, že si bol príliš zaujatý 

iným a nemyslel si na to, čo práve potrebujú ostatní.. Neodkladaj to! Buď vždy nablízku tým, ktorých miluješ.

Buď na nich láskavý a nájdi si čas, aby si im 

taktiež povedal: „Je mi ťažko. Pomôž mi. Prepáč. Prosím. Ďakujem...“ a všetky tie 

láskavé slová, ktoré poznáš a predsa tak málo používaš. Nikto si ťa nebude pamätať 

pre Tvoje utajené myšlienky a nikomu nepomôžeš svojou láskou, ak ju nedokážeš

a neprejavíš. Dokáž svojim priateľom a blízkym ako veľmi ich potrebuješ a miluješ.