Tentoraz píšem úplne rovno do blogu bez rozmyslu. Dnes som zažil svoj prvý kontakt s projektom Godzone.
Niečo som počul, ale nevedel nikdy poriadne o čo sa jedná. Zašiel som teda do Cassosportu na ten Godzone.
Pýtam sa čo tam bude. Vraj koncert, nejaké divadlo či predstavenie, chvály. Hmmm
Obzerám sa a vidím ako postupne prichádza stále viac ľudí. Začínam dostávať čudné pocity z tohoto. Koncert, nejaka akcia, plno mladých ľudí pokope. Mám naozaj zmiešané pocity a hovorím si, že však toto je kresťanská akcia predsa.
Celé to začalo. Som unesený doslova. Mladí to majú naozaj dobre premakané. Svetlá, hudba, choreografia, piesne a texty z Písma. Vec čo človeká chytá ako lepidlo.
Akcia a ja sa obzerám. Nikto nie je nikde kto by si chcel do mňa skočiť a pobiť sa. Nikde nie je ani žiadna bitka. Nikto mi neponúka extázu ani pervitín. Nie je to ani o predvádzaní sa, kto má čo nové a lepšie. Žiadna frajerka čo by ma opustila pre iného a žiadna pre ktorú by som ja opúšťal frajerku. Žiaden strach, len miestnosť plná chvály Pána Boha. Nemusím si sledovať peňaženku či s ňou odídem aj domov. A zrazu, zrazu sa cítim byť taký úplne slobodný...
Zrazu mám chuť spievať a oslavovať Ježiša. Neverím tomu, ako som vôbec predtým dokázal žiť v takom svete. Vo svete bez lásky, bez dôvery, plného násilia a egoizmu ktorého šťastím je len niečo čo opojí rozum a umelo vyvolá pocit radosti a nabudenosti.
Ježiš ma napĺňa radosťou a pokojom. Som ja vôbec na koncerte? Nie je toto sen? Ale nie je. To sa naozaj stalo. Žiadna polícia, ktorá by riešila nejaké problémy. Len zdvihnuté ruky a ústa ktoré volajú: Ježiš!
Dokonca som doma o 9tej a nie o 6tej ráno.