« Back

Cigáni idú do neba, alebo Po čase opäť medzi Rómami v Čičave

Keby ste len videli, čo tí ľudia s božou pomocou a z Jeho milosti dokázali vybudovať!

Nádherná nová dvojpodlažná budova Súkromného centra voľného času s triedami, skautskou klubovňou, jedálňou, kuchyňou, kanceláriou ... (zatiaľ neomietnutá zvonku )

Školský rok v plnom prúde.

Na dvore chránená dielňa s drevovýrobou a oduševnenými chlapmi, ktorí pred rokom ani netušili, že majú talent na umeleckú prácu s drevom.

Okolo 40 mladých ľudí sa školí, v rôznach oblastiach,  (dnes zdravoveda), aby mohli v osadách neskôr odovzdávať svoje vedomosti iným. Mala som dnes možnosť zúčastniť sa celého dňa prednášok, obedovať s účastníkmi a hlavne žasnúť.

Aké nádherné sú tvoje diela, Pane.

Vlastnými rukami vybudovali chlapi prírodný amfiteáter, tribúnu s prekrytím, altánky, upravili dvor obložili kameňom múriky, vydláždili kameňom spevnenú plochu parkoviska... zateplili fasádu Pastoračného centra.

Naozaj veľké dielo koná Pán medzi Rómami vo Vranovskom okrese. A to nielen materiálne dielo.

Dnes pred obedom, bez toho, aby im niekto niečo nariadil alebo pripomenul, v neprítomnosti kňaza, chlapi sami začali so spontánnymi chválami, ktoré zakončili piesňou a modlitbou požehnania jedla. 

Naozaj bolo cítiť vanutie Ducha svätého, ktorý, ako vlna prechádzal jedálňou a otváral srdcia i ústa na modlitbu.

Chvála ti, Pane, za vladyku Jána, ktorý poslal Otca Martina a Igora s rodinami na ťažké, ale radostné misie, medzi rómov.

Vďaka, že ty sa o nich staráš a dávaš im všetko v  pravý čas, čo potrebujú pre šírenie Božieho kráľovstva medzi tvojimi a našimi bratmi a sestrami.

 

Moje priateľstvá, ktoré som nadviazala v pastoračnom centre v Čičave pred rokom a  pol na Festrome  a potom počas polročného navštevovania  SCVČ ako keby nepodliehali času a  neošúchali sa. Sme si vzácni, ako keď sme sa pri modlitbe príhovoru zoznámili.

 

Obdivovala som ich zápal a odhodlanie a chuť slúžiť modlitbou. Žiadne okúňanie, jednoducho: " Hej ty ako sa voláš? Poď sem, nechceš, aby sme sa za teba modlili? No, odolali by ste?

...Duch svatý im dával slová, ktoré som potrebovala počuť.... Aj keby sa celý svet postavil proti tebe, je tu Boh, ktorý ťa miluje a on ťa nikdy neopustí a neprestane ťa milovať. Si jeho milovaná dcéra....

Aj dnes som  sa presvedčila, že "cigáni" chcú ísť do neba a odkazujú všetkým:

Av amenca!    Poďte s nami!  

 

Comments
sign-in-to-add-comment
Chcem vám poďakovať za veľmi povzbudivý blog. Som rád, že ľudia môžu mať aj pozitívnu skúsenosť zo stretnutia s našími tmavšími bratmi a sestrami. Verím, že vás stretnem na ďalšom festrome emoticon Treba sa nám ale veľa modliť, aby na Slovensko zavítal "Boží duch odpustenia a zmierenia" a aby nás opustil "duch nenávisti, zatrpknutia a beznádeje"
Posted on 1/13/12 10:43 PM.
Pozitívnych skúseností mám ešte za priehrštie:
V Dome kultúry vo Vranove, kde som onehdy riaditeľovala, mi po materskej dovolenke nastúpila pani Zlatica -Rómka na jej pôvodné miesto do práce ako upratovačka v Dome kultúry vo Vranove. Pri jednom z našich rozhovorov mi priznala, že majú v rodine rovnaký príjem, ako keby bola ona nezamestnaná, lebo im skresali dávky o výšku jej platu. De facto robila zadarmo. Mohla si kľudne vybrať, že bude sedieť doma a brať od štátu tie isté peniaze, alebo naozaj si odpracovať poctivo 7 a pol hodiny. Nikdy som ju nenašla sedieť, stále po namáhavejšej práci si vzala prachovku a pretierala parapety, alebo leštila sklá vchodových dverí...robila v kuse. O mnohých majoritných upratovačkách sa to povedať nedá.

A nedá mi nepovedať aj to, čo som zažila v Čičave pred rokom, že prišiel komunitu Rómov prosiť zúfalý " biely" otec , aby sa spoločenstvo modlilo za jeho syna, ktorý je na drogách závislý.

Tie Devleskare čhave, ktoré uveria, že Devla je ich osobný Boh, Pán a Spasiteľ, Vykupiteľ, nemajú problém byť spontánne, odovzdané do vôle Otca, v radosti a chvále...napriek ich vôbec nie ľahkým osudom.

Raz som mala problém, dostať sa z Vranova do Čičavy, v čase, kedy nechodí žiadny autobus. Zdravotne som na tom bola dosť zle, nevládala som v podstate dôjsť ani na stanicu, nie to ešte 2 hodiny čakať. Po ceste som mala predajňu spoločenských odevov, ktorú vlastní Rómka zo spoločenstva v Čičave, Anička Dávidová. Poprosila svoju pracovníčku, aby ma svojim autom odviezla do centra voľného času v Čičave a sama dala pracovníčke na benzín svoje peniaze.vraj je to maličkosť ktorú pre mňa ona môže urobiť. Tak sa s právajú Božie deti v praxi. Toto je výsledok evanjelizácie Rómov na Slovensku.
Posted on 1/14/12 12:53 AM in reply to Štefan Hrbček.
Úžasné! Otili, vďaka za článok. Vďaka ochotným kňazom a ich rodinám, ktorí sa dali to tohto diela. Pán robí medzi Rómami prevratné zmeny. S údivom to sledujem aj v pre mňa blízkej Krížovej Vsi. Pracujúci chlapi na týždňovkách vracajúci sa (a triezvi) v piatok večer domov k rodinám, na sv. omšu a na modlitbové stretnutie. Úžasné!
Žasnem nad tým, ako rýchlo sa šíri Božie kráľovstvo v rómskych osadách. Mám pocit, že jednoduchí ľudia sú viac otvorení na vanutie Ducha a sú akoby viac hladní po Bohu. Kiež by sme si v tom brali príklad od Rómov. Čo viac dodať? Boh si povoláva to najslabšie, aby zahanbil mocných (tých, ktorým sa zdá, že nepotrebujú Boha).
Posted on 1/16/12 6:01 AM.