« Back

Ako som hľadala Pannu Máriu v kameňolome I.

Predstavte si zamilovaného.

Máte to?

Fajn.

Zamilovaný pre svoju milovanú je schopný urobiť aj nemožné veci. Jeho láska je tak tvorivá, že pre neho nie je žiadna skala príliš vysoká, žiadna priepasť príliš hlboká, aby z nej nedoniesol svojej milovanej modré z neba.

Nechápete?

 Že ako sa v priepasti dá byť blízko pri nebi?

Boli ste už v nejakej hlbokej rokline alebo kráteri? Ľahli ste si na dno a pozorovali ste oblohu? Ak áno , viete, že máte pocit akoby sa oblohy dalo priam dotknúť. Zatiaľ čo vystupovaním na štíty akoby sa nám nebo stále vzďaľovalo a bolo vyššie a vyššie.

...človek by robil presný opak. Za oblohou lezie hore... a nič

...najprv treba zostúpiť.

hlboko

na dno

svojej duše

tam 

 sa dá

 dotknúť

neba.

By Otília Ferenčíková
1/14/12 8:52 AM
1693 Views, 2 Comments
Average (5 Votes)
The average rating is 5.0 stars out of 5.

newest-from-author

Comments
sign-in-to-add-comment
Terezka Motyková
Ísť na hlbinu, však? Môj spovedník mi raz povedal, že veľakrát si predstavujeme pod Božím slovo - ísť na hlbinu - niečo povznášajúce a príjemné, no možno pre mňa osobne mi to tak vystvelil, že ako človek ide na hlbinu, spoznáva pravdu o sebe a to veľakrát nie je veľmi príjemné. No najprv musíme spoznať hlbinu (a tmu v nej) nášho srdca, aby do nej mohlo prísť Božie svetlo... Boh je však láskavý a každý krok dole, sebaspoznanie, prikrýva Jeho láskou a tmu premieňa na svetlo. Myslím, že keď Božie svetlo úplne naplní hlbinu nášho srdca, budeme sa môcť naplno dotknúť neba :-) Možno to nebolo veľmi k veci emoticon, ale nepomôžem si, asociácia emoticon ...no pre mňa veľmi vzácna asociácia :-) Žehnám radostné pokojaplné dotýkanie sa neba! :-)
Posted on 1/14/12 10:03 PM.
Eva Baranovičová
Zaujímavá myšlienka. A zapadá do mojej "teórie opačnosti". Všetko je naopak... ;-)
Napr. Keď chceme ísť hore, musíme zostúpiť dole (do pokory, pravdy, do hĺbky)
Posted on 1/16/12 11:33 PM.