Ján Pavol II. a Benedikt XVI. sa zvykli modliť o pokoj a zmierenie v bývalom nacistickom nemeckom tábore Osvienčim. Žiadna vojna, nikdy viac vojna. Je to mier, mier, ktorý musí riadiť osudy ľudí a celých národov, povedal Ján Pavol II. Milosrdenstvo a odpustenie od ľudí, ktorí tu trpeli, o to prosil Benedikt XVI. Pápež František navštívi toto pamätné miesto 29. júla 2016.
Pápež z Poľska – Ján Pavol II. – navštívil bývalý koncentračný tábor počas svojej prvej púte do vlasti v roku 1979. Modlil sa v cele smrti sv. Maximiliána Kolbeho, poľského františkána, ktorý položil svoj život za iného väzňa, a pri pamätníku obetí, ktorý sa nachádza medzi pozostatkami dvoch najväčších krematórií, kde sú v súčasnosti viacjazyčné tabule, pripomínajúce vyvražďovanie. O 27 rokov neskôr, Benedikt XVI., syn nemeckého národa, nasledoval jeho kroky.
V piatok 29. júla sa pápež František chystá do bývalého nacistického nemeckého koncentračného tábora Osvienčim - Birkenau. Bude sa modliť v cele sv. Maximiliána Kolbeho – tento rok je 75. výročie jeho smrti.
Rovnako ako jeho predchodcovia – Benedikt XVI. a Ján Pavol II. – pápež František prejde areálom koncentračného tábora pešo, pôjde cez bránu s nápisom „Práca oslobodzuje“ („Arbeit macht frei“). Pri vstupe do dvoru bloku „11“, zvaného blok smrti, sa pápež stretne s 15 ľuďmi, ktorý prežili tábor. Neskôr pápež navštívi Birkenau, kde sa bude modliť, stretne 25 „Spravodlivých spomedzi národov“ a prednesie prejav pred medzinárodným pamätníkom obetiam tábora.
Ján Pavol II. vo svojom príhovore v Osvienčime II - Birkenau zdôraznil, že toto miesto je bolestným spytovaním svedomia ľudstva. „Je nemožné tábor len navštíviť. Je potrebné sa s úzkosťou zamýšľať nad tým, ako ďaleko môže zájsť ľudská nenávisť.“
„Osvienčim je svedectvom vojny. Táto vojna so sebou prináša neprimeraný rast nenávisti, deštrukcie a krutosti. Nemožno poprieť, že odhalil aj nové možnosti ľudskej odvahy, hrdinstva a vlastenectva, ale faktom zostáva, že strata prevláda. Prevláda viac a viac, odkedy vidíme každodenné zvyšovanie deštruktívnej kapacity zbraní, vynájdených modernými technológiami. Nie sú za to zodpovední len tí, ktorí priamo vyvolávajú vojnu, ale aj tí, ktorí neurobia všetko preto, aby jej zabránili,“ povedal Ján Pavol II. Citoval pápeža Pavla VI., ktorý sa odvolával na OSN: „Žiadna vojna, nikdy viac vojna. Je to mier, mier, ktorý musí riadiť osudy ľudí a celých národov“. Rovnako zdôraznil, že žiadny národ „nemôže ťažiť z druhého za cenu násilia, jeho zotročovania, dobytia“.
Ján Pavol druhý opísal Osvienčim ako „Golgotu našej doby“. Povedal: „Prišiel som, aby som kľačal na tejto Golgote moderného sveta, na týchto hroboch, zväčša bezmenných ako veľký hrob neznámeho vojaka. Kľačím pred všetkými nápismi, prechádzajúc jeden po druhom so spomienkou na obete tábora Osvienčim“.
Pápež vybral tri z nápisov. Pozastavil sa pri nápise v hebrejčine, pripomenul, že židovský národ bol odsúdený na vyhladenie. Spomenul nápis v ruštine, obrátil pozornosť k prínosu tejto krajiny vo vojne za slobodu i jej veľké obety. Taktiež hovoril o Poliakoch: „Ďalším krokom v stáročnom boji tohto národa, môjho národa, sú základné práva medzi národmi Európy. Ešte ďalší hlasný krik za práva a vlastné miesto na mape Európy“.
Ján Pavol II. zdôraznil, že Osvienčim je miestom, kde by mal byť každý národ a človek vnímaný ako brat. „Žiadam vás všetkých, aby ste sa modlili za mier a zmierenie,“ dodal.
Keď Benedikt XVI. v roku 2006 stál medzi ruinami krematória Osvienčim II - Birkenau, povedal: „Prišiel som sem dnes ako syn nemeckého národa. Preto môžem a musím byť ozvenou slov môjho predchodcu: Nemohol som sem neprísť. Je to povinnosť voči pravde a voči všetkým tým, ktorí tu trpeli, povinnosť voči Bohu, pre mňa, ktorý tu prichádzam ako nástupca pápeža Jána Pavla II. a ako syn nemeckého národa. Prišiel som sem dnes: prosiť o milosť zmierenia, prosiť o odpustenie od tých mužov a žien, ktorú tu trpeli“.
Počas pobožnosti, ktorej sa zúčastnili Židia a Rómovia, pápež pripustil, že „hovoriť na tomto mieste hrôzy, na mieste nespočetných zločinov proti Bohu a človeku, je takmer nemožné – a obzvlášť ťažké pre kresťana, pre pápeža z Nemecka“.
Zdôraznil, že Osvienčim bol miestom vyhladzovania Židov. „Vládcovia Tretej ríše chceli zničiť celý židovský národ, odstrániť ho zo zeme. Počnúc zničením Izraela chceli napokon roztrhať korene kresťanskej viery a nahradiť ich vierou vo vlastné myšlienky: vierou vo vládu človeka, vládou moci,“ povedal.
Pápež spomenul Poliakov, z ktorých intelektuálne elity boli terčom nacistických Nemcov v pravej fáze. Nemci takto chceli zničiť Poľsko ako nezávislú historickú jednotku a stiahnuť ich na úroveň otrokov. Hovoril o odsúdených Sintoch a Rómoch. Spomenul masy ruských vojakov, ktorý stratili svoje život v boji proti nacizmu. Poznamenal, že „ich misia má tragický dvojitý efekt: oslobodenie národov spod jednej diktatúry, ktoré však malo slúžiť novej diktatúre – Stalinovi a komunizmu“.
Pri návšteve pamätníka obetí Benedikt XVI. priznal, že mal potrebu zastaviť sa aj pri nápise v nemčine. „Nemci, ktorí boli odvlečení do Osvienčimu a stretli sa tam so smrťou, boli považovaní za spodinu národa. Dnes spomíname s vďačnosťou na svedkov pravdy a dobroty, ktorí nie sú zatienení ani medzi našimi ľuďmi. Sme im vďační, pretože sa nepodrobili sile zla, ale teraz stoja pred nami ako svetlá svietiace v tmavej noci,“ povedal. Spomenul Editu Steinovú, známu ako Teréziu Benediktu z Kríža, Židovku a Nemku, ktorá zomrela v Osvienčime.
Pápež zakončil svoj príhovor tvrdením, že „v Osvienčime - Birkenau ľudstvo išlo údolím temnoty. A tak, na tomto mieste, sa chcem s dôverou modliť s jedným zo žalmov Izraela, ktorý sa kresťania často modlia: Pán je môj pastier, nič mi nechýba“.
Zdroj: Pope2016.com
Preložila: Zuzana Vandáková
Snímky: Pope2016.com
