Kaplnka Božského Srdca Ježišovho

známa aj ako kúpeľná kaplnka pri sklenenom, či Kolonádnom moste

 

 

 

Jej predchodkyňou je kaplnka z roku 1760 zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému. Stála asi o sto metrov západnejšie, medzi riaditeľstvom kúpeľov a bývalým kníhkupectvom v parku, na mieste, kde je teraz fontána. Stavali ju počas účinkovania vdp. Adama Krizsana, farára. Barokovú kaplnku ľudia tak obľubovali, že kardinál Rudnay vydal povolenie na slúženie svätých omší pre kňazov, ktorí sa liečili v Piešťanoch. Koncom 19. storočia však bola kaplnka už opustená a nakoniec zbúraná. Z bývalej kaplnky sa zachoval obraz znázorňujúci, ako umučeného Jána Nepomuckého hádžu z pražského Karlovho mosta do Vltavy. Namaľoval ho v roku 1882 františkánsky fráter Konrád Švestka pre rodinu Jána Čiepku a manželku. Obraz je dnes umiestnený nad dverami sakristie v novšej Kaplnke Božského Srdca Ježišovho. Kaplnka Božského Srdca Ježišovho je z roku 1897, staval ju staviteľ Henizl zo Senca. Kaplnku stavali za vdp. Jozefa Práznovského, farára, rodáka z Hlohovca, ktorý mal dobré vzťahy aj s grófmi Erdödyovcani.

Pôdorys kaplnky je obdĺžnikový s polygonálnym uzáverom presbytériovej koncepcie. Stavba má rovný strop a výraznú rímsu, steny sú členené plochými pilastrami a korintskými hlavicami. Napriek tomu, že zvonku pôsobí ako neogotická resp. pseudogotická, v skutočnosti je to eklektická stavba. Sedlová vežička bola pôvodne pokrytá zinkovou škridlou.

 

 

Fasáda je zdobená zuborezmi, rímsami a pilastrami. V štíte na priečelí je v kruhovom reliéfe Panna Mária Lurdská. V nikách sú sochy sv. Alžbety Durínskej a sv. Štefana, kráľa. Pozostatkom komunistickej ideológie v Československom štáte je, že sv. Štefan nemá na vyobrazení atribút štátnej moci – korunu.

 

 

Pôvodné maľby od Erika Pauly už neexistujú. V roku 1975 bolo liturgické zariadenie prebudované podľa smerníc II. vatikánskeho koncilu. Autorom interiéru je architekt Ľudovít Chmelár, donátor M. Medek.

 

 

Kaplnka pri sklenenom moste je veľmi obľúbená medzi kúpeľnými hosťami. Práve jej útulný a príťažlivý interiér láka mnohých snúbencov, ktorí na tomto romantickom mieste na brehu Váhu často spájajú svoje životy pri uzatváraní sviatostného manželstva.

 

 

Použitá literatúra:

Ľudovít Chmelár-Hlohovský (2003). Piešťanský dekanát. Magma, Čadca, 58-59.