Tento kostol je pomerne mladý, z roku 2000. Základný kameň posvätil 22. 4. 1990 pápež Ján Pavol II. pri jeho návšteve Slovenska.

Posviacku vykonal 4. 11. 2000 J. E. Mons. Ján Sokol, arcibiskup, metropolita bratislavsko-trnavský.

Kostol je skrytý medzi zeleňou a z ulice jeho prítomnosti napovedá iba samostatne stojaca zvonica.

Budova kostola s nepravidelným pôdorysom má šikmý strop s presvetleným oceľovým nosníkom. Architektonicky dominuje široká empora (chór) s dvoma výstupmi z interiéru kostola, tretí je z exteriéru cez pilón a mostovú chodbu na schólové stupne. Štvrtý vstup na emporu je z farskej budovy (neskôr bol vchod zamurovaný). Veľké plochy stien rozdeľujú ploché pilastre. Autormi celého komplexu budov sú Ing. arch. Martin Bišťan z Ružomberka a Ing. arch. Ivan Kolenič, Csc. (v roku 1995 projekt získal 1. miesto medzi 23 účastníkmi v medzinárodnej architektonickej súťaži).

Jednoduchý chrámový priestor je skrášlený predmetmi pripomínajúcimi minulosť.

V kostole je umiestnený oltár Najsvätejšej Trojice z roku 1630 - najstarší oltár dekanátu. Je to neskororenesančný oltár epitaforového typu. Bohostánok je novotvar. Donátorom bol palatín Mikuláš Esterházy a jeho manželka grófka Kristína Nyari. V hornej časti je zobrazená Veronikina šatka. O nedávnej histórii oltára píše aj bývalý správca fary v ďakovnom liste pánovi architektovi Chmelárovi...

Ďalšou pamiatkou je 14 obrazov Krížovej cesty od maliara a karikaturistu Augustína Eduarda Meissela pochádzajúceho z Pezinku. Krížovú cestu začal maľovať v roku 1888 ako 21-ročný. Práca mu trvala 3 roky. Z umeleckého hľadiska je zaujímavé, že niektoré postavy majú črty karikatúr.

Oltár i Krížovú cestu reštaurovala spoločnosť Liturgiaservis Ľ. Chmelár. Reštaurovanie oltára prebiehalo v rokoch 1998 – 2000 a Krížovej cesty v období rokov 2002 – 2003.

Od roku 2008 je v kostole aj obraz pátra Pia.

K budove patria aj priestory fary a pastoračného centra, ktorého dostavba bola prerušená kvôli nedostatku financií.

 

Použitá literatúra:

Ľudovít Chmelár-Hlohovský: Piešťanský dekanát. Magma, Čadca, 2003, 58-59.