Pane, nechaj ma spať. Musím spať. Nebuď ma. Je dobré, aby som sa vyspal. Moja spása je odteraz viazaná na spánok.
Tvojich ciest, Pane, je nekonečne mnoho. Prečo by jedna z ciest, ktorá vedie k Tebe, nemohla byť práve cesta spánku?
Pane, nauč ma spať.
Nežiadaj modlitbu. Vieš, že tu nevyťažíš zo mňa už nič. Množím slová, táram, aby som Ťa nenechal rozprávať. A Ty musíš stiahnuť svoje projekty, lebo ich nechcem počúvať. Mám strach.
Čo sa mňa týka, ostáva Ti jediná možnosť, Spánok. Mňa , Pane, musíš dobyť spánkom. Celý deň si dávam pozor. Naučil som sa brániť sa pred Tebou. Viem, ako sa brániť pred Tvojím evanjeliom, najmä pred tými znepokojujúcimi stránkami. Svojim rozumom viem neutralizovať Tvoje paradoxy. A ak dajaký Tvoj úder prenikne ku mne, poznám už spôsob, ako ho odložiť do kartotéky, v ktorej je všetko usporiadané, všetko má svoje miesto, každá myšlienka. Nič ma nesmie rušiť.
Ale cez noc som prinútený upustiť od obrany, strhnúť hradby rozumnosti. A to je Tvoja chvíľa, Pane! Využi ju. Uchop opraty, ktoré som sa cez deň hlúpo usiloval zvierať vo svojich rukách. Vnukni mi správne veci. Povedz mi, čo mám robiť, Zrekonštruuj ma, kým spím. Som ako stroj, ktorý potrebuje generálku. Uveď zasa všetko do chodu: sluch, jazyk, mozog, zrak a nadovšetko srdce. Oprav ma, Pane, cez noc, lebo robím chybu za chybou a všetko iba kazím.
Ráno, keď sa prebudím, prekvapí ma žiarivý dar. Nájdem nový, v prepracovanom a, samozrejme, v zlepšenom vydaní.
Ktosi napísal: „ Spánok je úskok Boha, aby človekovi poskytol pomoc, ktorú mu nemôže dať, keď nespí“. Dúfam, že Tvoj „nočný“ úskok prevládne nad mojou „dennou“ hlúposťou. Keď som hore, chránim si zubami- nechtami svoj duchovný notes, kde je všetka moja múdrosť, moje hodnotenie, moja bieda. Na noc som ho nútený odložiť. Pane, vezmi ho do rúk Ty. Nesmej sa. Maj so mnou súcit. Naprav chyby, vymaž nezmysly, odstráň hlúposti. A napíš tam Ty, čo je dobré. Nech dokážem pochopiť Teba ako istá Angličanka, ktorá počas poslednej vojny pokojne spávala aj za najväčšieho bombardovania: „ Ja som vedela, že Boh nespí. Nebolo nijakého dôvodu, aby sme boli hore obaja“. Jedno príslovie hovorí: „Kto spí, nechytí rybu“. Ja nemienim chytať ryby. Práve naopak, keď spím, môžeš chytiť Ty mňa, Pane.
Je to príležitosť, čo Ti ostáva. Prosím Ťa, nepremeškaj ju.
Pane, ak ma miluješ, daj mi spánok.
Nechaj ma spať.
Nauč ma spať.
A Ty potom už pracuj v pokoji.
Alessandro Pronzato