V Európe sa zmenilo vyplňovanie dotazníkov. Zisťujeme, že sa nás už viac nepýtajú, aby

sme zaškrtli naše pohlavie ako mužské alebo ženské, ale aby sme si vybrali “rod (gender)”.

Nová ideológia bola ustanovená natoľko, že dokonca mení aj náš jazyk: Kým “pohlavie” sa

týka biologickej podstaty ľudskej bytosti, “rod” sa považuje za spoločenskú konštrukciu

nezávislú od biológie. Podľa tejto definície existuje oveľa viac ako len “muž” a “žena”.

Táto radikálna koncepcia sa zmocnila rôznych oblastí verejného života bez toho, aby to

žiadala politická väčšina. Vo väčšine európskych krajín “Uplatňovanie rodového hľadiska

(Gender Mainstreaming)” je súčasťou politických smerníc. “Rodové štúdiá” nájdete ako

súčasť mnohých univerzitných osnov.

Pre kresťanov je nevyhnutné, aby vedeli, odkiaľ táto ideológia prichádza a aké má ciele.

Uplatňovanie rodového hľadiska – Kultúrna revolúcia

Gabriele Kuby

Poza chrbát verejného povedomia sa uskutočňuje Kultúrna revolúcia, ktorá

sa v spoločnosti usiluje o zmenu najskrytejšieho jadra nášho

spoločenského zriadenia. Ide najmä o rozplynutie identity muža a ženy,

krok za krokom; sexuálnych štandardov a spoločenských foriem založených

na manželstve, rodine, materstve a otcovstve.

Táto Kultúrna revolúcia sa nazýva Uplatňovanie rodového hľadiska (Gender

Mainstreaming).

„Mainstreaming“ znamená prevziať koncept a urobiť “mainstream” (hlavný prúd) v

spoločnosti, cez aktívnu politickú činnosť: utvoriť novú „rodovú osobu”. Donedávna, bol rod

gramatický výraz, ktorý opisoval rod slova ako mužský, ženský alebo neutrálny (stredný),

zatiaľ čo pohlavie znamenalo mužskú alebo ženskú identitu muža a ženy. Rodovou

perspektívou je zrušiť túto identitu. Je to v sebe samom uzavretý systém presvedčenia,

ktorý prehlasuje, že rozlišovanie dvoch pohlaví je len konštrukcia spoločnosti. Biologické

odlišnosti by nemali žiadny význam pre identitu ľudskej bytosti a jeho/jej sexuálnu

orientáciu, takže spoločenské pohlavie by mohlo byť odlišné od biologického pohlavia.

Možnosť voľby vlastného pohlavia a sexuálnej orientácie by patrila do sféry osobnej slobody

každej ľudskej osoby. Neexistovali by iba dve pohlavia, ale najmenej šesť: muž a žena,

a u každého v heterosexuálnej, homosexuálnej alebo bisexuálnej verzii. Všetko je to o vytvorení ľudskej bytosti „emancipovanej“ (oslobodenej) od prirodzenosti.

Toto pokrivenie pravdy, pustiac zo zreteľa prirodzený stav, má filozofické podklady

v relativizme, ktorý popiera poznateľnosť objektívnej pravdy (viac o relativizme:

http://www.europe4christ.net/index.php?id=88&L=1). Marxova a Engelsova utópia

o beztriednej spoločnosti, ktorá sa usiluje o rovnosť všetkých ľudí, má takisto korene v tejto

ideológii. Engels napísal: “Prvý triedny rozpor, ktorý sa objavil v dejinách, sa zhodoval

s vývojom nepriateľstva medzi mužom a ženou v monogamnom manželstve a prvý triedny

útlak s útlakom žien mužmi”. Simone de Beauvoir nebola spokojná s bojom za rovnosť

medzi mužom a ženou, ale snažila sa popierať samotnú bytosť muža a ženy v ich

biologickom pohlaví. Formulovala slávnu frázu: „Nikto sa nerodí ženou, ale sa ňou stáva.“

Pre naše časy je typické popierať existenciálnu, spoločenskú a kultúrnu dôležitosť biologickej

identity nášho pohlavia cez sociálne inžinierstvo, a cez kultúrnu revolúciu zhora - nadol

náhodne úplne zničiť identitu muža a ženy, ktorá historicky rástla počas tisícok rokov.

Keď sa rozloží biologická identita muža a ženy, už nejestvuje nič, čo by bránilo rozkladu

spoločenských funkcií a inštitúcií. Odvtedy už nejestvuje priestor v spoločnosti, ktorý by bol

slobodný od vplyvu bipolárnej sexuality, všetky oblasti sú terčom na zničenie: manželstvo,

rodina, otcovstvo, materstvo, výchova, jazyk, práca, kultúra, náboženstvo.

Na štvrtej konferencii OSN o ženách v Pekingu v roku 1995 bola prijatá „akčná platforma“,

ktorá nie je záväzná podľa medzinárodného práva, ale bola podpísaná a implementovaná

konkrétnymi politickými krokmi 191 krajinami v nasledujúcich 10 rokoch. Jedným cieľom

tejto platformy je 50:50 rovnosť mužov a žien vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa práce

a oblastí života. Ženy by mali byť obsadené do 50 percent všetkých pracovných pozícií

vrátane vrcholových pozícií a muži by mali byť nútení znášať päťdesiat percent detskej

starostlivosti.

Legitímna starosť o rovnosť šancí je namierená proti ženskej identite cez nútenú faktickú

rovnosť. Odlišnosť sa reinterpretuje ako nerovnosť, a nerovnosť ako nespravodlivosť.

Priania a osobné vízie mužov, žien a detí nie sú pre ideológov dôležité. Slová ako

manželstvo, rodina, matka, otec alebo deti dokonca nie sú spomenuté v dokumentoch

„akčnej platformy“. Uplatňovanie rodového hľadiska (Gender Mainstreaming) vnucuje každej

žene ideál zamestnanej ženy bez žiadnych rodinných zväzkov. Amsterdamská zmluva

Európskej únie z roku 1999 (článok 2 a 3) hovorí o „zrovnoprávnení mužov a žien“

a o „eliminácii nerovností“; Charta EÚ o ľudských právach z Nice z roku 2000 (čl. 23) už

stanovila ako cieľ zabezpečiť „rovnosť mužov a žien”. Ale muži a ženy nie sú rovnakí. (Muži

a ženy majú odlišnú prirodzenosť, ktorá nie je identická svojím účelom).

11. januára 2006 Európsky parlament prijal “Rezolúciu o homofóbii v Európe” (B6-

0025/2006). Homofóbia ako „averzia voči homosexualite, lesbám, gayom, bisexuálom

a transexuálom“ je kladená na rovnakú úroveň ako rasizmus, xenofóbia a antisemitizmus.

Nerovnaké veci sú zrovnávané navzájom. Sexualita patrí, na rozdiel od rasy, postavenia

prisťahovalca alebo náboženstva, do morálno-normatívnej sféry, o ktorej by v slobodnej

spoločnosti mal rozhodovať slobodne každý človek, s ohľadom na jeho osobný život.

Rezolúcia pokračuje; „ďalší postup je potrebný na úrovni EÚ a na národných úrovniach, aby

sa „homofóbia“ vykorenila cez „vzdelanie, ako sú kampane proti homofóbii v školách, na

univerzitách a v médiách, rovnako cez administratívne, súdne a legislatívne prostriedky.“

Toto kriminalizuje akúkoľvek opozíciu voči aktívnej homosexualizácii spoločnosti.

Triumfálna procesia Uplatňovania rodového hľadiska (Gender Mainstreaming) od roku 1995

je bezkonkurenčná. Na väčšine univerzít západných krajín sa vyučuje rodová teória.

Vo všetkých vládnych byrokraciách a inštitúciách je rodový agent. Množstvo peňažných prostriedkov z EÚ a z členských štátov ide do rodových projektov.

Súčasná bitka sa bojuje nad ďalšou generáciou. V tomto kontexte zohráva kľúčovú rolu

sexuálna výchova. Žiaci základných škôl sú už vedení k skorým sexuálnym skúsenostiam cez

slová a obrázky v oficiálnych školských sylabách a sú školení, aby sa stali expertmi na

antikoncepciu, a samozrejme na potrat ako na bezproblémovú možnosť voľby.

Rodová ideológia (gender-ideology) je recidíva Osvietenstva s jeho ideálom vedeckej

racionality. „Vedecký aspekt“ teórie rodu (gender-theory) je výlučne založený na

skutočnosti, že jej exponenti, takmer výhradne ženy, obsadia akademické pozície. Ignorujú

výsledky výskumu mozgu, sociológie a psychológie, ktoré ukazujú nepopierateľnú odlišnosť

a potrebu po komplementarite mužského a ženského pohlavia.

Ideologický charakter Uplatňovania rodového hľadiska sa ukazuje v jeho rozporuplnostiach.

Rod bojuje proti manželstvu muža a ženy, ale zákonnými prostriedkami vyzdvihuje

homosexuálne spolužitie na stupeň manželstva.

Rod bojuje proti rodine, ale vynucuje právo pre homosexuálne dvojice adoptovať si deti.

Rod manifestuje za slobodnú voľbu pohlavia a sexuálnej orientácie pre každého, ale chce

odstrániť akékoľvek informácie a terapeutické možnosti zmeniť homosexuálnu náklonnosť.

Uplatňovanie rodového hľadiska (Gender Mainstreaming) je kultúrnou revolúciou

s totalitným nárokom, ktorá usiluje o deštrukciu rodiny, a z toho dôvodu ešte viac

zatemňuje budúcnosť ďalšej generácie.

Gabriele Kuby, narodená r.1944, žije ako spisovateľka v Bavorsku. Je matkou troch detí.

Študovala sociológiu a podieľala sa na študentskej revolúcii v roku 1968. Bola

prekladateľkou v psychologickej a ezoterickej sfére viac než 20 rokov, predtým ako sa

obrátila na kresťanstvo. Jej knihy sa zaoberajú najmä vierou, vzťahmi, sexualitou a rodom.